Práve dnes

|22|

„Čo tu vlastne robím?" otočím sa vo dverách záhradného domčeka. Práve sa nachádzame v neďalekom Bershame v  prenajatej chate alebo skôr vile so záhradným domom, bazénom a mini golfom, kde sa odohráva naša silvestrovská párty a aj rozlúčková párty s Noahom.

„Ty," ukáže na mňa prstom veľmi opitý a koktajúci Noah, na ktorého veľmi triezva a tehotná Alexandra pretočí oči, zatiaľ čo Debbie sa chichoce opretá o neďaleký strom. „tu vojdeš a spoločne si všetko vyriešite." jeho veta znie ako tak normálne, až na ten opilecký tón a oči smerujúce do tvaru X.

„O čom to rozprávaš?" prekrížim ruky na prsiach a uhryznem sa do vnútra líca. Otrávená, že ma vytiahli z rozohranej partie pokru, v ktorej som mimochodom vyhrávala.

Alexandra určite v tejto chvíli ľutuje, že je práve teraz tehotná a musí počúvať nie veľmi zrozumiteľné keci, ktoré vychádzajú z úst jej manžela. „Na toto som príliš triezva." zašomre popod nos, no dostatočne hlasno aby sme to všetci počuli.

Debbien chichot sa priblíži a gestikuláciou rúk mi naznačí veľkosť ich plánu. „Toto," ukáže okolo seba. „je plán tohto idiota," rukou udrie do Noahových tvrdých brušných svalov. „kde v momente keď konečne dorazí Oliver, Vás oboch spoločne uzavrieme v jednej miestnosti. Tam si všetko vyriešite, vyznáte si lásku a my budeme konečne kľudne spať. Zazvoní zvonec a všetci budeme piť... hups, pardon žiť šťastne až do smrti." sarkasticky dopovie.

Noah na ňu vyplazí jazyk.

„Ehem a keď poviem nie a len tak si odídem?" opýtam sa s dvihnutým obočím. Odpovede sa však už nedočkám. V jednom momente blokujem dvere a ďalšom ma chudá kostnatá ruka s veľmi ostrými nechtami štopne hlbšie do vnútra a zabuchne za mnou dvere. Nasleduje zvuk zamknutia.

Alexandra si očistí ruky od imaginárneho prachu. Spokojný úsmev na tvári. „Nemám na toto čas, ja chcem spaaaať. Toto malé stvorenie vo mne ma vyčerpáva." ukáže na svoje stále ploché brucho po tom ako ma takto nepekne oklamala a strčila do vnútra. „Inak šťastný Nový rok! Vidíme sa ráno." zamáva mi a potiahne Noaha za ruku. Ten už len poslušne ako psíček nasleduje a pomaly sa potáca za svojou manželkou.

„Zlato spomaľ. Zem pod nohami sa dnes akosi trasie. Vieš že ťa milujem však?" snaží sa ju dobehnúť, ale Alexandrine hormóny majú zjavne toto dospelé dieťa plné zuby.

Debbie si povzdychne. „Oliver je niekde vo vnútri. Zabavte sa. Ľúbim ťa sestrička."

A odchádza aj ona.

Za sebou začujem šuchotanie ako keby obalu od cukríka a tak sa otočím. „Ty si im nepovedal, že sme sa udobrili hneď na Vianoce?" s úškrnom pristúpim bližšie a ruky obtočím okolo svojho prekrásneho priateľa.

Pobozká ma na čelo. „A stratiť šancu, že môžem byť s tebou celú noc, zadarmo s chladničkou plnou jedla sám v prázdnej chatke?" odfrkne. „Ani omylom."

Stiahnem nos. „Tak to asi nebudeš nadšený keď ti poviem, že ja by som sa naozaj rada len rozprávala čo?" uhryznem si do pery. „Veľa sme toho znova nenarozprávali pri toľkom udobrovaní sa a nechcem opakovať staré chyby."

Oliver si povzdychne a pobozká mi špičku nosa. „Máš pravdu. Aj keď musíš uznať, že to udobrovanie stálo za to. Máme celú noc, môžeme tu mať zábavu."

„Uvidíme." zasmejem sa a hlavu si opäť položím na jeho hruď.

V pozadí nám hraje jemná klasická hudba a smiech a zábava z veľkej hlavnej chaty nie je takmer vôbec badateľný.

Sme tu len my. A je to skvelý pocit.

„Prepáč, že som na teba vtedy tak vyskočil. Oba razy. Prepáč mi za všetky tie škaredé veci, čo som ti povedal. Naozaj sa za svoje konanie hanbím. Nikdy som si nemyslel, že strata všetkej nádeje dokáže takto sa zahrať s ľudskou hlavou." jemne sa na mňa zhora usmeje. „Ale to nie je dôvod, aby som sa k tebe správal hrozne. Prepáč mi ešte raz. Už ma opitého neuvidíš."