Práve dnes

|24|

Posledný náter maskary na mihalnice a som hotová. Mám pár minút nazvyš kým sa konečne Oliver dostaví. Dodatočne mi poslal správu s tým, že večera sa bude konať u neho doma a že ak sa nehanbím, môžem mať na sebe len ten jeho obľúbený úsmev.

Vtipný.

Posledný krát skontrolujem všetky papiere nahrnuté v čiernom zakladači, kde je so strieborným písmom vyryté meno alternatívnej cestovnej kancelárie. Kancelárie, ktorá pomáha iba s tým rozsahom cesty, ktorú si človek praje.

Pevne dúfam, že Oliver nepozná jej názov a tým ma okamžite odhalí. 

Chcem aby to bolo prekvapenie. Túžim potom vidieť to šťastie v jeho očiach, keď mu odhalím môj plán. Tú iskru, ktorá sa v nich rozžiari vždy keď sa mu podarí nejaký nový recept, alebo v poslednom čase stačí, že ma po celom dni vidí. Presne tá iskra je poslednou bodkou, ktorá podčiarkuje to, že Oliver je ten najkrajší a naj sexy muž na svete.

Dokonca aj môj outfit je tak trocha nostalgický. Niekto by povedal, že modré letné šaty na ramienka sú v zazimenej snehom pokrytej prírode nie veľmi vhodné, ale ja to dnes vydržím. Uvažovala som dať si vlasy, podobne ako keď som mala osem, do dvoch vysokých copov na bok hlavy, no našťastie po telefonáte s mamkou som to zavrhla.

Keď už je reč o našich rodičoch. Nikto nebol prekvapení. 

Dokonca aj Tim sa zdal byť spokojný. Alebo aspoň nie nespokojný. Stevie pišťala celé dve minúty a takmer ma zadusila, keď som im o nás dvoch oznamovala. Otec samozrejme pohrozil Oliverovi zbierkou zbraní ktorú nevlastní, načo ho Oliver aj upozornil.

Noah s Alex odišli prvý januárový týždeň preč a spoločne sa vrátia sem až po narodení bábätka, ale to im nebráni nám volať každý deň uprostred noci.

Mladší z Evansovcov tvrdí, že si len nevie zvyknúť na posun času, ale ja viem, že to robí naschvál.

Kľúčik je vložený do zámky, zámok sa odomkne a spolu s ním sa aj otvoria dvere. V nich stojí Oli. Môj nádherný Oli. S úsmevom k nemu pribehnem a vyskočím mu do náruče. Prvé týždne keď som to robila každý večer, to nedopadlo vždy úplne najlepšie, Ale Oli si už zvykol a už je na mňa vždy pripravený.

Menej modrín pre neho.

Myslím, že si to tajne užíva. Kto by nechcel privítanie po práci od svojej ženy s jej nohami obtočenými okolo jeho bokov a vášnivým bozkom?

„Pripravená?" oddiali sa a jeho líca sú jemne červené od toho prechodu zo zimy do tepla. A možno trocha aj od rozpakov. Vlasy strapaté z toho ako som mu zaryla do nich ruky. Nežný úsmev zdobí jeho prekrásnu strniskom zarastenú tvár.

„Vždy." úprimne odpoviem.

×××

„Ty si varil?

„Samozrejme, že ja. Neponúknem svojej žene nič iné ako len to najlepšie." predstiera urazenosť. „Takú máš o mne nízku mienku?"

Veľmi sa snažím aby sa mi na tvári neukázal úsmev, no i napriek tomu mi pery cuchajú. Nakloním hlavu v bok. „Ako piecť vieš, o tom nie je pochýb. No varenie..." nedopoviem a Oliverove oči sa na mňa nie veľmi pekne zamerajú. Ja to konečne nevydržím a začnem sa smiať. „Prepáč, vieš že všetko od teba zbožňujem."

Oliho urazená fasáda nezmizne. „Ja si myslím, že oľutuješ že si zo mňa strieľaš." jeho výraz je vážny, ale ja viem že len žartuje. Niečo však chystá.