Práve dnes

Epilóg

Takmer o rok neskôr.

Dnes je prekrásne počasie.

Obloha je čistá a augustové slnko sa na nás škerí z veľkej výšky. Zvuk štebotavých vtákov a áut, ktoré brázdia ulice Wrexhamu sa rozlieha všade navôkol. Pre niekoho bežný deň, ako každý iný. Nič nové, nič zaujímavé, nič výnimočné.

Ale nie pre mňa.

Dnes mám narodeniny.

Dvadsiate štvrte narodeniny, aby som bola presná. Sú to presne dva roky, kedy som vstúpila s hlavou vysoko v oblakoch do reštaurácie v centre mesta, len aby som sa dozvedela, že „láska môjho života" sa oženila. Dva roky, od kedy som odchádzala z tej istej reštaurácie s hlavou sklonenou a rovno do náruče jeho staršieho brata.

No narodeninovú oslavu, by ste na našej záhrade márne hľadali.

Včera to bolo taktiež presne šestnásť rokov, kedy som spoznala našich nových susedov a s tým aj dvoch úžasných bratov, ktorí mi zmenili život.

Šestnásť rokov je presne dnes, keby som si s Noahom vytvorila puto najlepších priateľov. Deň pred toľkými rokmi, kedy som dostala svoj prvý skutočný kompliment od chlapca, v podobe lístka.

V modrej vyzeráš nádherne, písalo sa tam.

No, oslavu priateľstva alebo minulosti, by ste na našej záhrade tiež hľadali zbytočne.

Noah, Alexandra a už aj malý Leo Alexander Evans pred týždňom pricestovali, aby oslávili spoločne s nami Leove prvé narodeniny. Presne v tento deň pred rokom sa narodil aj ich milovaný syn.

No ani detskú oslavu narodenín nikde naokolo nenájdete.

Je to takmer rok, čo ma Oliver požiadal o ruku na druhom najväčšom štíte Vysokých Tatier. 

Ani zásnuby sa tu teda nekonajú. 

Ale je niečo, čo sa na našich dvoch spojených záhradách nájsť dá. Plot medzi našimi domami to nie je, ten zmizol pred týždňom. Ani rozhorúčený gril a dokonca ani napúšťaný bazén.

Zato pod veľkým stromom, na ktorom sme si s Oliverom ako deti vymenili naše prvé bozky, nájdete prekrásne ozdobenú drevenú kupolu so stuhami a bielymi fréziami. Bielym obrusom zakrytý vysoký stôl stojí rovno pred ňou.

Rady bielych banketových stoličiek sú poukladané vedľa seba po piatich. Rozdelené pre rodinu a priateľov ženícha a na druhej strane pre nevestiných hostí. Biele stuhy obmotané okolo každej, sú zakončené honosnou šifónovou mašľou.

Prvá stolička v rade je však iná. Na každej visí košík plný rôznofarebných ešte stále ako tak živých lupeňov.

Žiaden červený koberec ich nedelí. Len čistý zelený anglický trávnik doozdobuje už i tak prekrásnu scenériu.

Čo tu na našom pozemku ešte nájdete, je biely stan s vysokou šikmou strechou. Vnútro je však čarovné. Opäť ho tvoria rady banketových stoličiek, tentokrát hnedej farby, ktoré sú rozmiestnené takmer na každom kroku. Biele obrusy s béžovými obrúskami zdobia podlhovasté stoly, uložené do tvaru U. Na nich sú poukladané sviečky v sklenených svietnikoch, strieborné príbory, kartičky s menami a nádherné honosné kvetné dekorácie z frézií pastelových farbách.

Tmavo zelené paprade sú náhradou behúňov. A stĺpy držiace celú konštrukciu celej dočasnej stavby sú obmotané ďalšou zeleňou.

Ako vravím, čarovné.