Čaro Introverta

~11~

Prešiel krásny týždeň odkedy spolu chodili a blížil sa nový rok. Teo pokojne pripravoval raňajky preňho a pre Ellie popričom si pohmkával melódiu piesne, ktorú sa učil hrať na klavíry.

Niekto zaklopal. Teo nečakal ńavštevu a všetkých, ktorý by sa tu teoreticky chceli dostať mali kľúče. Neochotne podišiel ku vchodovými dverám a otvoril.
,,Lu ty si hore ?"

,,Áno prišiel som ťa navštíviť." Usmial sa a snažil sa dostať dnu.

,,Kamže kamže." Zasmeje sa Teo a naschvál sa postaví do dverí aby Lu nemohol vojsť.
,,Teo, púšť má dnu vonku je zima." Poprosí Lu a a pokúsi sa podliezť pod Teovú ruku.

Teo sa potichu usmial a pustil ho dnu.
,,V pólke jary zima ?"
,,Prepáč nebehávam, každé ráno v hocijakom počasí po lese."
,,Krasokorčuľuješ."
,,Si strašný." Potichu sa zasmeje Lu.

,,Nie som strašný mám iba dobré argumenty."

,,Čo tu tak pekne vonia ?"

,,Robím krupicou pre mňa a Ellie, ďalšie si aj ty ?" Teo ignoroval ako rýchlo zmenil tému no považoval to za svoju výhru.

,,Ak ti to neprekáža..." Lu sa slabo pousmeje a vyzlečie si bundu. Teo sa vráti späť do kuchyne a roztopené maslo položí nabok aby vychladlo.

,,Pomôžeš mi ?" Spýta sa Teo Lucasa keď aj on príde do kuchyne a oprie sa o kuchynskú linku.

,,To nie je dobŕy ńapad..."

,,Neboj pomôžem ti..."

,,Dobre, dobre, ale keď sa to nebude dať jesť bude to tvoja chyba." Potichu sa zasmeje a vymení si s Teom miesto.
,,Tak, čo mám robiť ?" Spýta sa Lu a chytí varechu do ruky.
,,Do toho hrnca vylej mlieko, ktoré je v odmerke a potom tam daj dve lyžičky krupice." Dá mu inštrukcie a začne krájať jahody.

Lucasovi to neprišlo až takze tažké. Dokonca sa aj trafil pri nalievaní mlieka. Opatrne a pomaly to začal miešať. Sem tam nemiešali a dosť ho zaujímalo kedy to bude hotové.

,,Miešaj to Lu inak sa to pripálili..." Lu to začul tesne pri svojom uchu a jemne ním myklo. Teo ho zo zadu objal okolo pása a prepoietol si s ním prsty, ktoré mal na vareche. Lu sa mierne začervenaj no nevadilo mu to.

,,Dobre." Pomaly sa z mlieka začala tvoriť krupica Zmes v hrnci hustla a Teo začal z nejakého dôvodu rýchlejšie miešať. Keď krupice začala vrieť Teo pustil Lucasa aby mohol vypnúť sporák a posunúť hrniec na linku.

Lu sa na chvíľu zamyslí. Nie je si istý či to môže povedať a či nie...vlastne toto je dôvod prečo prišiel.
Rozlúčiť sa...
Zhlboka sa nadýchol a pozrel na Tea.

,,Sťahujeme sa." Povie skôr akoby si to stihol rozmyslieť. Teo si najprv nebol istý či to myslí vážne no ten pohľad v jeho očiach ho presvedčil, že to myslí naozaj vážne.

,,Kam ?"
,,Za bratom, späť na východ." Odpovie zhnusene a uhne pohľadom. Teo ho nechcel nechať odísť. Východ a Západ boli od seba ďaleko...nemohol by si dovoliť za ním často chodiť.

,,Prečo odchádzate ?"
,,Otcovi ponúkli lepšiu prácu."

~krásne klamstvo~

Lu potichu zakašľal.

~umriem sám~

Teo si ho neveriacky premerial. Neveril mu. Poznal keď Lucas klamal.
,,A čo krasokorčuľovanie ? Veď si tu chodil do klubu, máte dom a ty skoro dokončenú strednú !"

,,Je to vážne ?."
,,Rátajte s najhorším...na Východe v centre je nemocnica, tam pracuje jeden špecialista..."

,,Krasokorčuľovať už nemôžem...niečo s kolenom." Opäť zaklame. Lu sa rozkašle.
,,Lucas čo sa deje. Okamžite mi to povedz !"

,,Už musím ísť."

,,Lucas !" Teo ho chytil za ruku no Lu sa mu vytrhol. Teo ho nechal...všetko mu začalo dalvať zmysel. Krv na Lucasovom túlavé od mikiny, do ktorej kašľaľ, jeho rýchle chudnutie, dýchavičnosť kvôli, ktorej pravdepodobne nemôže korčuľovať.

,,Máš rakovinu." Lu nachvíľu zastal. Pootočí tvárou aby videl na Tea a smutne sa usmial.

,,Toto bude asi zbohom Lu."

____________________________________
Nemala som v pláne dopísať túto knihu no rozhodla som sa k nej vrátiť vďaka Gabe a ešte jednej spolužiačke a všetkým vám, ktorý ste túto knihu podporovali...dúfam, že pokračovanie víde čo najskôr.
~Dor🖤🤜🏻🤛🏻🖤