S láskou tvoj hokejista.

8.

Domov som prišla až neskoro v noci. Rodičia už spali a tak som sa rozhodla dať si sprchu.  Odložila som veci, s ktorými som prišla domov, kvety som dala do vázy a odišla do kúpeľne. 'Tie šaty sú fakt nádherné!' povedala som si sama pre seba len tak v hlave. Usmiala som sa, zhodila šaty a vošla do sprchy.
Milujem tieto nočné sprchy. Nie je ich veľa, no už keď sa mi podarí dostať sa takto neskoro v noci do sprchy, vždy si to užívam. Je to iné, ako sprchovať sa cez deň.
Po asi hodinovej sprche som vyšla von a moje kroky už smerovali rovno do postele. Uzala som do rúk ešte mobil, aby som si vypla budík na dnes ráno. Keď som odomkla telefón prišli mi dve správy, jedna instagramová  od Filipa a druhá, SMS, od Majkyho.

F: " Ďakujem , že si s nami dnes a vlastne aj včera bola. A ten gól... Chcem aby si vedela, že bol pre teba. Tak sa dobre vyspi a vidíme sa, Dobrú noc! 🌹"

Nebudem klamať, že ma to nepotešilo. Bolo to fakt milé.

-"Ďakujem aj ja. Či už za pozvanie, prekvapenie, ale aj za ten gól a kvety. Som nesmierne vďačná Filip. Dobrú noc aj tebe."

Následne som otvorila SMS od Majkyho.
M: "Ďakujem ti za dnešný večer a prepáč, za to, že som ti to tajil, nooo chcel som ťa rozveseliť a rád ťa vidím spontánne šťastnú. Ráno sa vidíme, oddýchni si. Dobrú noc, moja malá Lar. "

Musím vám povedať ... Dojalo má to. Nie nadarmo sme najlepší kamaráti. Tiež som mu poďakovala a popriala Dobrú noc. Vypla som telefón a zaľahla spať.

Zobudila som sa na zvonenie telefónu. Neznáme číslo... Ach okay, to dvíhať nebudem. Idem si ešte pospať. Lenže telefón zazvonil znovu. A znovu. Neprestával a tak som to nakoniec zdvihla.

Rozospatým hlasom som sa ozvala:  "Prosím?"

"Ahoj Lar, nemáš náhodou moje sako? Myslím, že som ti ho včera vonku dával, keď ti bola zima."

-" Počkaj, počkaj, kto si ? " vôbec som si neuvedomila, že na mňa hovorí anglicky a tiež som mu odpovedala v angličtine.

"O prepáč.... Tu Brett... welychka. Taaaak nemáš ho prosím?"

'Čo to sakr.... Odkiaľ má moje číslo a'.... to už som pozerala po izbe a na zemi som zbadala čosi čierne. -"Počkaj... čosi som asi našla." to už som vstala a šla sa pozrieť. "Á, áno je tu nejaké sako, tak snáď bude tvoje." 

"Uf.. Super! Donesieš mi ho teda prosím? Počul som, že máš dnes prísť na zimák."

'čo???? kedy ? ach okay... asi jedno z tých ich ďalších prekvapení.' -"Jasné môžem.. neviem síce kedy prídem, no donesiem ti ho. Sľubujem."

"Dobre ďakujem ti Lar. Tak zatiaľ."

-" Tak zatiaľ.." Zložila som. Bol to vážne čudný telefonát. Uložila som si teda Brett-ove číslo a ešte chvíľu ležala v posteli a sledovala príspevky na Instagrame. Pamätám si, ako sme sa s chalanmi včera fotili, tak som sa snažila nájsť nejakú z fotiek, no našla som jednu len na svojej story. Na čo som sa hneď šla pozrieť do galérie. Našla som tam všetky tie fotky, ktoré vzniky. Potom pár, kde boli chalani osamote, jeden po druhom s rôznymi smiešnymi grimasami. Dobre som sa zasmiala. Vypla som telefón a šla si spraviť raňajky a kávu. Neviem, čo to bude dnes, no mám celkom chuť na niečo sladké. 

Zapla som kávovar a najprv som si spravila kávu. Otvorila som chladničku a vytiahla jogurt. Nasypala som doň vločky a sušené ovocie. Naši zrejme ešte spali alebo čo. Zapla som Netflix na telke a najedla sa. Prišla mi správa. Od Majkyho. 

M: " Dobré ráno Lar. Môžem sa zastaviť? "

-" Ránko. Samozrejme! Budem čakať. :P" 

Taká naša klasická konverzácia. Hoc by som mu odpísala nie, tak, či tak by tu bol do 5-ich minút. Takže moja odpoveď bola jednoznačná. A presne ako som povedala... neprešlo ani 5 minút a už mi zvonil mobil. Tentoraz som nezdvihla, no rovno som šla otvoriť dvere. Ako vždy nám pred domom zastala Majkyho "láska". Tak nazýval svoje auto. Nevravím, že žiarlim, no v podstate áno. Viem, že je to len auto, no chápete... Som jeho najlepšia kamarátka už dobrých 12 rokov a to auto nemá ešte ani rok... Takže ma snáď chápete.. Aj keď... Asi by som tiež tak volala svoje auto skôr ako najlepšieho kamoša.

-" Dobrý, Ujo." privítala som ho s chichotaním. Nemá rád, keď ho volám "ujo", vraj sa potom cíti veľmi staro, no ja sa v tom priam vyžívam, hehehh. 

"Lar!!!" pozrel na mňa jedným z tých jeho pohľadov ala 'ešte raz a ušteklím ťa k smrti'

-" Dobre, dobreeee, tak teda vitaj!" venovali sme si krátke objatie v chodbe. Zatiaľ, čo sa Majky vyzúval (prišiel v teniskách, čo mi bolo čudné, lebo v týchto teplotách ešte zvykne chodiť v žabkách), ja som zatvorila dvere a šla si znova sadnúť k telke. Bol mi hneď v pätách, takže som sa ani neobťažovala počkať ho. Už klasicky sme sa obaja natiahli na gauč a sledovali jednu z tých primitívnych detských rozprávok. 

Po chvíli som počula kroky po chodbe. Aaaa, niekto sa nám konečne zobudil. S Majkym sme sa práve smiali na rozprávke, keď mamina prišla do obývačky. Len nás pozdravila a pokračovala na svojej klasickej rannej trase ku kávovaru. Majky je u nás už ako doma, možno preto to už mamina nerieši. Občas mám aj pocit, že ho má radšej ako mňa. 

Dojedla som a šla odniesť misku do kuchyne, cestou ma Majky poprosil o šálku kávy, takže som hneď zadala objednávku mamine, ktorá jeho prianie splnila a ja som mu kávu doniesla. 

Ten sa na mňa iba ospravedlňujúco a zakričal: "Ďakujem tetáááá." No prosím... človek sa oň takto pekne postará a on takto. Ak by nemal v ruke tú kávu, už by čelil náletu vankúšov, ale keďže som nechcela zašpiniť tie pekné biele vankúše od kávy, tak som sa musela udržať a zmohla som sa len na jemné drgnutie.