Pieces Of Time (HP OneShot)

Stačil len kúsok času nato, aby sme znova našli šťastie

PO VYŠE DVADSIATICH ROKOCH

„Mamka, nevidela si môj vianočný sveter?"

„Zlatko, prečo si dávaš vianočný sveter so sobom, keď vieš, že babička ti isto dá vlastnoručne pletený?"

„Máš pravdu.. tak už aspoň poďme, James a Fred všetko zožerú!"

„Andromeda! Slovník!"

Ryšavé dievča iba pretočilo očami a odcupkalo do svojej izby. Jej mama si len povzdychla a oprela sa o kuchynskú linku. A takto to bývalo každý rok. Vianočný zhon bol všade a ona si nestihla ani vydýchnuť, napriek tomu, že sa o jej Vianoce staral jej manžel, keďže ona väčšinu roka nebola doma. Doteraz nedokázala pochopiť ako im mohlo manželstvo tak dlho vydržať.

„Zase sa mračíš," začula jeho hlas za sebou. Objal ju zozadu a pobozkal do vlasov, „vydýchni si, miláčik. Veď sú Vianoce."

„Ja viem," prikývla a oprela sa o jeho hruď. Stále cítila to krásne bezpečie z jeho náručia ako vždy, „a konečne som doma. Človek by si povedal, že po toľkých rokoch si zvyknem na prázdnu posteľ na Rokforte, ale nie."

„Na život bezo mňa sa nedá zvyknúť," žmurkol na ňu.

„To máš pravdu. Veď ťa toľko milujem, Fred Weasley."

„Ja teba ešte viac, Virginia Weasleyová," pritiahol si ju do náručia a pobozkal.

Bolo to tak. Virginia už vyše pätnásť rokov nosila priezvisko svojej veľkej lásky. Jej život bol taký krásny. Mala skvelú prácu, manžela, deti a úžasnú rodinu. Nevymenila by ho za nič na svete. Fred sa od nej odtiahol a odhrnul jej tmavý vlas za ucho: „Zajtra pôjdeme k Andromede?"

„Nie, nie. Teta príde tiež dnes k vašim. Molly ju pozvala, tak tento rok neodmietla. Tým pádom to budeme mať dve v jednom. Dnes ráno som bola na cintoríne, teraz ideme do Brlohu a ak tam dievčatá ostanú spať, až do Silvestra sme sami," žmurkla na neho a Fredovi sa v očiach zjavili iskričky: „Ešte stále ma vie dostať, ako krásne ti to myslí, manželka moja."

***

Vianoce v Brlohu mali vždy svoje čaro. Napriek tomu, že ich rodina bola poriadne veľká, vždy sa tam všetci zmestili. Veď sa aj vraví, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. A ak existovala srdečnejšia rodina než tá jej, tak by im osobne prišla zatlieskať. Pod vianočným stromčekom bola kopa darčekov, z ktorých polovica boli určite vianočné svetre, všade boli svetielka a vôňa vianočných koláčikov. Tie jej svokra, Molly Weasleyová, robila bez chyby.

Keď Fred a Virginia dorazili so svojimi dcérami, Brloh už bol na prasknutie. Očividne prišli poslední, ako vždy. Mohli zato hlavne vrtochy a večný neporiadok ich mladšej dcéry. Rýchlo sa obzerala po členoch rodiny, videla svojich švagrov a švagriné, no predsa len hľadala jednu z najdôležitejších ľudí.

„Via!" začula jej hlas.

„Ahoj, veľrybka," zasmiala sa Virginia, keď si všimla ako sa k nej kolísavým krokom blíži jej sesternica. Ryšavé vlasy mala rozpustnené, na sebe mala zelené šaty s dlhým rukávom, pod ktorými sa črtalo jej tehotenské bruško. Josephine sa mala stať mamou začiatkom marca.

„Tiež ti rada vidím," uškrnula sa Josephine a pobozkala ju na líce.

„Ako sa cítiš?" spýtala sa ochotne.

„Veď vidíš, ledva spravím krok," povzdychla si a spoločne si odišli sadnúť do kresiel, „ale Charlie mi dosť pomáha, takže myslím, že to zvládneme. Dvojičky nie sú ľahká záležitosť."

Keď Josephine Lupinová prišla s tým, že začala randiť s Charliem Weasleym, bol to pre všetkých ohromný šok. Doteraz sa všetci smejú na tom, že aspoň ostali v jednej rodine. Bola to veľká pravda. Aj jej priatelia Harry a Hermiona si vzali deti Molly a Artura a tak sa z nich stala jedna veľká rodina. Hoci pri Charliem a Josephine to vyzeralo veľmi tesne, napokon to však dotiahli až k oltáru a po rokoch ťažkej snahy sa Josephine podarilo otehotnieť rovno s dvojičkami. Veľké prekvapenie to nebolo, pretože Weasleyovci ich mali v rodine niekoľko.