Russian love

Part 5 - Fámy

Zobudila sa na zvonenie budíka. Snažila sa ho rukou nahmatať. Šmátrala som, šmátrala rukou vo vzduchu, no nikde som nevedla nájsť budík. Pomaly som rozlepía oči. Porozhliadla sa okolo seba a zistila, že spím na gaučovke. Vykrútila som hlavu smerom nado mňa a uvidela Dmitrijho na posteli. Okamžite sa mi zoradili spomienky v hlave. Vstala som, roztiahla ruky, trocha povytáčala trup do pravej strany potom do ľavej. Počula som ako mi praskajú kĺby. Milujem ten pocit. Budík medzičasom prestal zvoniť. Dmitrij ďalej spokojne spal. Podišla som ku skrini a začala vyberať niečo vhodné do školy. Vyberiem si svetlo modré rifle s dierami na kolenách, biele tričko a ešte uvidím ako to potom doladím. Veci som si zobrala so sebou do kúpelne. Chytila kľúč a jemne s ním otočila. Zámka šťukla. Pomaly som sa začala obliekať. Keď už som mala na sebe oblečenie, bola na čase moja tvár. Tak, ako každý deň som sa jemne nalíčila, umyla zuby a prečesala si vlasy. Schytila som svoje pyžamo do rúk a mykla s kľučkou. Dvere nepovolili. Došlo mi, že som sa zamykala. Otočila som kľúčom a dvere sa otvorili. Hodila slm pohľad na Dmitrija, ktorý si spokojne odfukuje. Poskladala si pyžamo a pomaly k nemu prešla. Položila mu ruky na plecia a jemne s ním zatriasla.
"Dmitrij. Vstávaj. Dúfam, že tu nechceš preležať celý deň. Veď to by som ti ani nedovolila," pomaly otvoril oči, otočil sa a zhrozene na mňa pozrel.
"To som až taká škaredá?"
"Nie...nie. Len...bože ja som kretén," posadí sa.
"Diana. Ospravedlňujem sa ja nechcel som zaspať," sklopí pohľad.
"Čo sa stalo to sa stalo. Za to, že si momentálne môj hrdina ti odpúšťam," znova sa na mňa pozrel a rukou si prehrabol tie krásne gaštanovo hnedé vlasy a uprel na mňa svoj krásny pohľad.
"No myslím si, že sa choď pripraviť. Ja nám zatiaľ urobím raňajky," súhlasne prikývol. Postavil sa a začal skladať deku.
"Ja to zvládnem," usmiala som sa.
"Ja som bol hosť tak to zvládnem," odstrčil ma Poslednýkrát som na neho pozrela a vyšla som z izby. Vošla som do obývačky, kde bol bordel ako v tanku. Všetko porozhadzované...našťastie žiadnych ľudí som nemusela vyháňať. Prešla som do kuchyne, kde stál už Eric a spokojne si robil raňajky. Zastavím sa a otvorím ústa do O.
"Nemáš opicu?"
"Silné tabletky. Inak kde ste zmizli obaja?" uškrnul sa.
"Naozaj to chceš vedieť?" preglgnem
"Hovor."
"Úplne normálny večierok, kým sa ma niekto nepokúsil zatiahnuť do izby proti mojej vôli. Dmitrij ho spacifikoval. Išli sme do izby a pozerali sme filmy, kým Dmitrij nezaspal. Zobra som si veci a uložila sa na gauči," viem, že jemu takéto veci povedať môžem a ostane to len medzi nami dvoma. Za tie roky sme si už vybudovali vzájomnú dôveru. Eric tam len stál no ja som vedela, že v ňom kypí hnev.
"Diana. Kto to bol?" zrúkne
"Nechcem bonzovať."
"Ale toto je úplne iná vec!"
"Eric. Ja si to vyrieším sama. Nepotrebujem rivalitu v tíme."
"No keby si niečo potrebovala, vieš na koho sa máš otočiť. Aj tak sa mi to vôbec nepáči."
"A inak ako ste sa mali vy tu dole?" zobrala som si chlieb a začala po ňom roztierať maslo.
"Tak...pekné babenky, to vie porobiť s chlapmi veľa. Niektorý sa tak spili, že som ich ráno vyháňal," predsa tu ostali nejaký ľudia pomyslela som si.
"Aha no, ale špinu pratáš ty. Ty si ostal s nimi tu dole. Ja som tu nešpinila," uškrnula som sa a pokračovala ďalej v robení raňajok. Obe porcie som mala pripravené. Vzala som ich a presunula sa ku stolu. Usadila som sa a zobrala chlieb do rúk. Spokojne si doň zakusla. Po chvíli zišiel po schodoch Dmitrij.
"Dobré ráno."
"Dobré," odpovedal Eric. Ja som sa len usmiala. Rýchlo prešiel okolo nášho stolu s taškou na pleci do predsiene.
"Nezastavíš sa?" opýtala som sa.
"Nie prepáčte mám na ponáhlo. Ale ďakujem. Vidíme sa v škole," začal sa obliekať a o chvíľu bolo počuť len zabuchnutie dverí. Divné pomyslela som si. Eric na mňa pozrel nechápavým pohľadom.
"Vysvetli mi ako chceš šoférovať?!"
"Ups. Toto mi nenapadlo. Zostatok alkoholu v krvi. Tak pôjdeme autobusom."
Rýchlo som pozrela na hodinky, keď som zistila, že máme už len 10 minút. Cesta na zastávku nám trvá cca 5 minút. Rýchlo som si urobila desiatu, zabalila ju a hodila do tašku. Eric si zatiaľ spokojne vychutnával raňajky. Vbehla som do šatníka a hľadala svoj kabát.
"Eric, nejdeš?" kričala som.
"Nie prvú hodinu nemáme," aké šťastie. Obliekla som si svetlo hnedý kabát a obula sa. Schmatla kľúče, tašku a mobil a už utekala na zastávku. Prišla som akurát načas. Mala som ešte pól minúty. Nastúpila som do autobusu a cvakla si lístok. Sadla som si ku oknu a zapozerala sa vonku. V duchu som odpočítavala zastávky. Keď zahlásili tú moju, spokojne som vystúpila a pobrala sa do školy. Pred školou som stretla Zoe.
"Ahoj Zoe," zamávala som jej.
"Čauko," a opäť medzi nami prebehla naša každodenná konverzácia, keď sme sa presúvali do triedy.
"Diana. Chloe mi vravela? že sa dopočula o tom, že ťa celá škola ohovára."
"A to už prečo?" zamračila som sa. Neznášam klebety a vonkoncom nie o mne.
"Lebo Emma videla ako z vášho domu vychádza nad ránom Dmitrij" Emma jedna z filien školy.
"A čo, že odchádzal? Znamená to niečo?"
"No, myslia si, že ty a on....no."
"Prosím?! Nič také sa nestalo? Akurát mi pomohol!"
"A v čom?" Zoe bola jedna z tých ktorá rada načúvala. Do uší sa jej dostali rôzne klebety no neroznášala ich. Keď sa ma to opýtala tak priamo vyrozprávala som jej všetko, čo sa stalo dopodrobna.
"Chúďa. A nič sa ti nestalo?"
"Nie. Nestalo," do triedy vošla učiteľka. Nastalo hrobové ticho. Hodina prebehla v úplnom kľude. Po hodine som išla aj so Zoe do našich skriniek vymeniť si učebnice. Keď sme sa vracali do učebne išla okolo nás partia na čele s Emmou. Prešla som tesne popri nej.
"Sukac" precedila som medzi zuby. Zamračila so, no išla ďalej. Do triedy sme prišli posledné. Ostala len jedna voľná lavica úplne na konci triedy. Keď sme prechádzali pomedzi lavice dievčatá na mňa vrhali nenávistné pohľady.
Och ako ja toto nenávidím. A keď sa o tom dopočuje Dmitrij. To bude hanba.
Hneď na začiatku hodiny sme písali neohlásenú písomku, ktorá nám zabrala celú fyziku. Učiteľke som za to bola vďačná, aspoň sa na mňa nikto neotáčal a neriešil ma. Asi takto prebiehal môj celý deň. Bol plný nenávisti a ohovárania. Avšak, ja som bola rada, že mám okolo seba aspoň tých pár ľudí, ktorí tomu neveria. Zo školy som prišla neskôr ako Eric. To znamená, že on už sedela pred telkou a niečo pozeral. Keď zaregistroval, že som prišla konečne sa ku mne obrátil.
"Ale, ale slečna divoška prišla," myslela som, že ho zavraždím.
"Drž zobák. Dobre vieš, že to tak nebolo."
"Och...keby si videla Dmitrija."
"Ako sa tváril, keď sa to dopočul?"
"Mal to na háku."
"Čo?" prekvapene som zažmurkala.
"Bolo mu to jedno. Zrejme vedel pravdu tak sa nezaoberal fámami."
"Dobre robí. Pretože takéto reči ma raz privedú do hrobu."
"Ideš dnes na zápas?"
"Preč sa takéto somariny pýtaš?"
"Nejaká si nabrúsená." 1...2...3...10
"Nie, nie som. Rada sa s tebou zveziem a prídem vás povzbudiť," silene som sa usmiala a Eric sa zaškeril. Vie, že keď ma vytočí tak odpovedám takto. Vo svojej izbe som položila tašku na posteľ. Zamkla som sa v kúpelni a dala si teplú sprchu na upokojenie. Kto bude chcieť veriť, uverí, kto nie tak nie. Opakovala som si v hlave. Keď som sa obliekla do čistých a teplejších vecí, zbehla som k Ericovi a pozerali sme telku.

Aloha!

Tiež neznášate falošné reči? Uvidíme ako sa pred Dianou zachová Dmitrij a ako Austin. Ja dúfam že sa vám časť páčila. Inak ďakujem vám za úspech Russian love je 17 v romance

Vaša Sofi