Vlčia nevesta

1. Kapitola - Nová

Koniec lesa bol už na dosah. Ashley sa veľmi uľavilo, takmer počula zvuk toho obrovského balvanu, ktorý jej spadol zo srdca.

Obloha bola už tmavá, vzhľadom na to, že sa blížila zima, boli aj dni kratšie.

Mala silné nutkanie zavolať mame. Dať jej vedieť, že na ostrov už dorazila a onedlho sa konečne uvidia. Čakala, že jej rodina bude vedieť, že z prístavu sa nedá dostať inak ako autom. Cítila sa trochu urazene, pretože to všetko nechali v jej réžii. Ale onedlho bude všetko v poriadku...

Al stále viedla, spoločne prešli ešte malý kúsok, než sa dostali k širokému chodníku pokrytému matnou betónovou dlažbou s hnedým nádychom. Pri vstupe na betón sa necítila komfortne. Bol krásny, ale nehodiaci sa k okolitému lesu.

Dvihla zrak od nôh dievčaťa pred ňou a zbadala obrovskú vilu.

„To nemyslíš vážne," sánka jej spadla až kdesi na zem, keď zazrela, kam sa vlastne dostala.

Do oka jej padol veľký obdĺžnikový plavecký bazén, zvnútra vysvietený bočnými modrými svetlami. Nadšene kráčala vpred, obdivujúc, ako svetlá v bazéne menia svoju farbu na zelenú, potom na žltú a červenú.

Keď odtrhla zrak od bazéna, prešla pohľadom po zemi. Celá terasa vrátane okolia bazénu bola dláždená rovnakou betónovou dlažbou, dookola bol vysypaný štrk.

Na moment sa zamyslela nad tým, že okolie domu bolo síce pripravené, ale všetko pôsobilo tak prázdno. Chýbali tu dekorácie, kvety, stromčeky, akýkoľvek náznak záhrady.

Očami mihla k domu. Bolo ťažko nazývať ho tak, keď zvonku pôsobila stavba veľmi honosne a moderne. Takmer celú prednú stranu mala presklenú, strechu rovnú a rovnako ako dlaždice aj fasáda sa pýšila béžovou farbou. Pôdorys vily mal tvar písmena U, a dve krídla sa spájali dlhým balkónom so skleneným zábradlím. Pred domom sa rozprestierala široká terasa s ratanovým nábytkom. Stavba bola zvonku dobre osvetlená, takže sa krásne vynímala.

Aké zvláštne.

Nikdy by nečakala, že uprostred lesa narazí na takýto veľký zásah ľudskou rukou. Bolo to také...mestské. Toto miesto si priam žiadalo nejakú malú chatku či obyčajný domček na strome, ktorý by zapadol tak dokonale, že by nikto nepochyboval o tom, že tam vyrástol bez pomoci ľudí. Nemala z toho dobrý pocit.

Vo vnútri domu sa už svietilo, čo jej napovedalo, že Sam a jeho spoločníci už dorazili. 

„Poď, pôjdeme dnu. Pokojne môžeš počkať v obývačke, keď sa všetko upokojí, pôjdem ťa odviesť," prisľúbila jej Al, keď otvárala antracitové vchodové dvere s obdĺžnikovitým neprehliadným sklom.

Vchod do domu sa nachádzal uprostred, pod dlhým balkónom, a teda viedol priamo do jeho srdca.

Privítala ju skromne zariadená a nie príliš priestranná vstupná hala.
Do očí jej hneď udreli rôzne kusy látky, len ledabolo poskladané na sebe v jednej veľkej kope. Na obyčajných nerezových vešiakoch viselo niekoľko búnd, na lesklých béžových kachličkách sa povaľovalo niekoľko párov topánok, hoci polica určená na ich odkladanie stála obďaleč a zívala prázdnotou. Pochopila ich rýchly príchod a len pre svoj lepší pocit topánkam našla pár a uložila ich na správne miesto. Nepoznala zvyklosti tunajších ľudí, celkovo o ostrove nevedela skoro nič, pretože jej rodičia sa do spoločnosti príliš nemiešali. Vedomosť, že sa aspoň vyzúvali pri vstupe do domu, ju tešila. S rovnakým zvykom totiž vyrástla aj ona.

Al ju chvíľu nechápavo sledovala, ale rozhodla sa jej gesto nijako nekomentovať. Radšej jej rukou naznačila, aby šla za ňou.

Už po niekoľkých rýchlych pohľadoch sa Ashley nemohla zbaviť pocitu, že tomuto domu niečo chýba. Priam to z neho kričalo. Nebol to domov. Nebol tomu prispôsobený. Nikto sa mu nevenoval. Všetko bolo príliš strnulé, ako v kancelárii, kde záležalo na profesionalite.