Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Šestnásť

'Ozvem sa' tou vetou končí každý jednorázový vzťah. Bol aj ten môj len jednorázová záležitosť, a už Ashtona nikdy neuvidím? Možno mám pravdu.
Ráno som čakala, že príde pred môj dom, ako posledný týždeň, a aj dnes ma odvezie do práce. No on tam nebol. V práci mi nevolal, ani neposlal žiadny odkaz. Bola som sklamaná, veď náš 'vzťah' sa vyvíjal celkom dobre. Neviem či som k nemu niečo cítila, možno malá iskrička niečoho ako láska tam bola, no nemilovala som ho.
Vážne ma len využil a odkopol? Bol by toho vôbec schopný? Myslím, že áno. Nikdy nikoho nepoznáme natoľko, aby nás nedokázal prekvapiť. Ale on vyzeral byť iný..pri každom si to nahováram, a nakoniec ma sklame. Existuje ešte vôbec niekto, kto dokáže milovať len jednu osobu, byť s ňou celý život, radovať aj smútiť zároveň s ňou, neopustiť ju ani v najťahšej chvíli..?
Možno má len priveľa práce, a nemá čas ti zavolať. Fajn moje povedomie, väčšinou máš pravdu, ale teraz vážne pochybujem..

Π•Π•Π•Π•Π

"Toto vybav'' do mojej kancelárie vtrhla Carmen aj s kopou papierov v jej rukách.
"Čo to je?" vzala som do rúk vrchný papier.
"Nezaregistrované platby. Všetky nahoď do počítača." otočila sa na odchod.
"1996? To budem robiť do zajtra" obhajovala som sa, keď som čítala roky platieb.
"Kým to neurobíš, zostaneš tu. Do večera to chcem mať na maily" počula som už len hlasné buchnutie dverí a jej opätky miznúce na chodbe.
Hlasno som si vzdychla a pozrela na kopu papierov na mojom stole. Postupne som do počítača nahadzovala platby od roku 1996. Nechápem, ako sa môže zabudnúť na desaťtisíce pladieb. Do kolóniek som vypisovala dátumi, položky, sumi a podobne. Vedela som, že dnes sa domov pred deviatov nedostanem..
A tak aj bolo. Hodinky ukazovali niečo pred desiatov, vankúšiky prstov som mala stŕpnuté od toľkého ťukania do klávesnice a moje oči sa ledva držali otvorené. Hodila som do seba rýchlu kávu aby som nezaspala za volantom a vyrazila domov.
Mala som šťastie a nezrazila žiadneho chodca či cestnú značku. Doma ma ospato privýtala Butterfly a zaľahla zarovno so mnou do postele.

Π•Π•Π•Π•Π

Ráno som bola pevne rozhodnutá, že nemienim v práci opäť stráviť celý deň. Všetky papierovačky som včera vybavila a dnes ma čakali len dve prezentácie.
Ashton sa ráno neozval a ani pre mňa neprišiel. Možno som niekde v hĺbke duše dúfala a verila, že príde, no nebol tu. Nebola som nahnevaná, skôr..sklamaná.
V práci ma zkoncentroval tipický ruch. Donútil ma nemyslieť na nič iné, len na prácu, čo mi maximálne vyhovovalo.
"Melanie?" obrátila som pohľad na vždy vysmiatu blondínu oproti mne.
"Áno?" so záujmom zdvyhla hlavu a pozorne ma počúvala.
"Nechceš ísť dnes po práci nakupovať?" potrebovala som odreagovanie, a deň strávený nakupovaním mi prišiel ako vhodné riešenie.
"Samozrejme" s radosťou prikývla a ďalej sa venovala svojej práci.

Π•Π•Π•Π•Π

Spolu s Melanie som nasadla do môjho čierneho fordu a smerovala do nákupného strediska.
"Túto pesničku milujem!" zvískla a na plné hrdlo začala spievať text mne celkom známej piesne. (Carly Ray Jepsen-I really like u, netuším ako sa to správne píše :'D)
"Niééé!" zapišťala som a pozrela na Melanie, ktorá si išla vyspievať hrdlo.
"I really, really, really, really, really like you!" zanôtila som zároveň s ňou. Naše falošné hlasy sa prekrikovali a odrážali od stien auta.
"I really, really, really, really, really like you!" spievali sme stále dokola, až kým sme neskončili v garáži nákupného centra.
Zvyšok dňa sme strávili behaním po najrôznejších obchodoch. Mne do šatníka pribudli maslové šaty s riasenou sukňou a trojštvrťovými rukávmi, čierna kvetovaná sukňa s vysokým pásom, bledo žlté sako s čiernym lemovaním, priehľadná biela blúzka, kardigán s 'indiánskym vzorom', čierne platformy s vybíjaným opätkom a maslovo biele lodičky. Netušila som, čo mala Melanie, no obe sme skončili ovešané taškami v blízkej kaviarni.
Približne okolo ôsmej sme sa rozlúčili a obe mierili do svojich domovov.

Sedela som v mojej obývačke a premýšľala nad tým, ako veľmi sa nudím. Vonku bola už tma, v telke nič nebolo a spať sa mi ísť nechcelo. Rozhodla som sa pre upratovanie. Dôkladne som povisávala mojich pár izieb, utrela prach na všetkých poličkách, poprehadzovala suroviny v kuchynských skrinkách a všetko čo by mal človek nudiaci sa k smrti robiť. Po mojej upratovacej razii, som sa načisto unavila, a radšej zaspala. Boh vie, na aké myšlienky by som opäť narazila.

Π•Π•Π•Π•Π

Poctivo som zdvíhala činku. Minimálne tretí krát som sa obhliadla okolo seba a hľadala mne známe zelené oči. Nič také som však nevidela a ďalej sa venovala cvičeniu.
Dnes som už stopercentne vedela, že sme s Ashtonom skončili. Nezavolal, ani sa neozval už tri dni. Strácala som poslednú nádej, že je len zaneprázdnený. Moje srdce pomaličky pukalo, aj keď som ho nemilovala. Prebudil vo mne potlačované city, no aj také, o ktorých som nikdy nevedela. Bolo mi ľúto ako to skončilo. Zaujímavé, ako sa dokážete na človeka naviazať v priebehu pár dní.
Stála som pred recepciou a zapisovala sa na zoznam.
"Ahoj Jeremi" zastavil sa za pultom a usmieval sa na mňa.
"Dobrý slečna" slušne odzdravil.
"Vieš čo, hovor mi Elizabeth, príde mi to trápne." podala som mu ruku ktorú vďačne prijal a oči sa mu rozjásali.
"Tak fajn, Elizabeth" zobral odo mňa kreditku a priložil ju k snímaču.
Za pár sekúnd sa ozvalo pípanie, ktoré naznačovalo úspešnú platbu. S úsmevom som kartu vložila späť do peňaženky a otočila sa na odchod. Pri okne ma zaujala ženská postava. Stála tam vychudnutá blondína s dosť chabým oblečením. Krátka kožená sukňa jej siahala ledva do štvritiny stehien a priehľadné čierne tielko s veľkým výstrihom toho odhaľovalo viac ako by malo.
Ramenom sa opierala o nejakého muža a nenápadne ho hladila po zápästí. On ju obýmal okolo pása, no nezdalo sa, že je rovnako nadšený z jej prítomnosti.
Lepšie som sa prizrela a videla dva žiariace drahokami v mužových očiach. Spoznala by som ich aj poslepiačky. V svalnatej postave a hnedých hustých vlasoch som spoznala Ashtona.
Zaliala ma horúčava a neskutočný hnev. Bez rozmýšľania som vykročila k nim so zaťatými päsťami. Keď som stála tesne vedľa nich, Ashton ma zaregistroval a prekvapene na mňa pozrel.
"Elizabeth?" vyletelo mu z úst moje meno.
"Ty odporný hajzel!" sykla som a z celej sily mu odrela po líci. Hnev vo mne bublal ako v hrnci. Bolo mi jedno ako prekvapene a zároveň vražedne na mňa tá prsnatá blondína hľadí.
Zvrtla som sa na opätku a bežala von na ulicu. Ovial ma príjemný vánok a pomaly zapadajúce slnko.
Bežala som priamo cez parkovisko k môjmu autu. Počula som kroky za mnou, no ignorovala som ich.
Ignorovala som aj volanie môjho mena, kým ma dve mocné paže nezvtrli k sebe.
"Nechaj ma ti to vysvetliť" stála som stávou v tvár Ashtonovi. Na líci sa mu rysoval červený fľak.
"Nemáš mi čo vysvetliť. Bola som len ďalšia v poradí. Ja to chápem!" vyštekla som na neho. Môj hnev sa pomaly menil na smútok a beznádej. Vedela som, že je koniec, no nečakal som to..
"Nie, tak to nie je" pevne ma držal oproti sebe a tak mi zabraňoval v úniku.
"A ako to teda je?!" metala som so sebou a pocítila, ako sa mi slzy derú do očí.
"Ja..zľakol som sa. Dostal som strach" díval sa mi do očí.
"Strach?! Preto si ma musel využiť a odkopnúť?!" kvapôčky sĺz sa mi hromadili v očiach. Pomaly som strácala jasné videnie aj kontrolu nad priepasťou horkých vodopádov.
"Nie. Nikdy som nič necítil. Ku nikomu. Ale ty si.." nenechala som ho dopovedať.
"Len mi nepovedz, že som iná!" a bolo to tu. Prvé slzy sa mi kotúľali po lícach.
"Ty si..-"

∆∆∆∆∆

Here it is :3
To be continued!! :P "pokračovanie nabudúce" :DD ták? Aké máte dojmy z tejto časti? :)
Anyway, chcela som zmeniť obal príbehu- pridať naň nadpis a pod, no nenašla som ten istý obrázok :DD takže mám otázku.. Moc by vadilo, keby son zmenila celý look obálky? Mám na mysli iný obrázok a pod. Prosíím, veľmi prosím, vyjadrite sa v komentoch, či Vám to bude vadiť alebo nie ;)
Pre mňa je to dosť dôležité :D
Wuááá! 92 votes!! ❤❤ vy ste proste dokonalý, a viac ako 800 reads! :O I send big kiss for every my reader! :* Love yuu, my babyyys. :**

Your very happy writter :* -Em ❤
See ya later my perfect, supreme darlings on world! :***