Stratená v poli slnečníc

7. Spáč

Jeffrey ma doviezol domov. Bola som už dosť unavená a cestou sa mi zatvárali oči, ledva som vystúpila. Odprevadil ma až k dverám. Pozvala by som ho možno aj dnu, ale načo? Úprimne už bolo dosť neskoro a neviem čo by u nás robil. ,,Tak ja idem, ahoj." usmiala som sa a venovala mu objatie. ,,A ešte raz prepáč to auto."

,,To je v pohode, len som skoro dostal infarkt, ale to pri tebe asi stále." zasmial sa a otočil na odchod. ,,Tak dobrú noc prajem slečna Lincolnová." zdvihol ruku.

V duchu som sa zasmiala a už otvárala dvere od domu. Všade bola tma, čo naznačovalo, že asi nikto nebude ešte doma. Drevené staré hodiny na chodbe práve odbili 11 hodín a tak som sa už poberala pomaly po schodoch hore do mojej izby. Zapálila som svetlo a konečne vyzula topánky. Zrazu sa moje brucho ozvalo hladným tónom. Okej Ellie, ešte jedna misia do kuchyne. 

Vstala som z postele a znova si to namierila dole schodmi. Vtom niekto zaklopal na dvere. Otvorila som. Nebol tam nikto, tak som ich späť zatvorila. Bolo mi to zvláštne. Asi len znova nejaké deti od susedov....-pomyslela som si a už som zapaľovala svetlo v kuchyni.

Otvorená chladnička privádzala do miestnosti chlad, až ma striaslo. Tak, čo tu máme? Hmm, mama mi tu nechala nejaké špagety. Oh yeah! - olízala som sa nad predstavou, ako ich vkladám do úst a tak som ich ihneď strčila do mikrovlnky.

Po pár minútach som už sedela za stolom so špagetami obmotanými okolo vidličky.

Odrazu som počula kľúče v zámke od vchodových dverí. ,,Ellie, sme doma!" ozval sa známy mamin hlas.

,,Ahojte!" rozbehla som sa za mamou a objala ju.

,,Chris ti niečo priviezol." pozrela sa na neho a potom znovu na mňa.

,,Tadadadá!" vybral z tašky nejakú knihu v koženom obale. ,,neboj, nie je to biblia." zasmial sa.

,,A čo je to?" mierne zaskočená som sa ho opýtala.

,,Nespoznávaš? Pozri sa bližšie." a už mi knihu podával do rúk.

,,Oh nie!" nadšene som zvýskla a zatočila sa od radosti. Áno, bola to Chrisova konečne vydaná kniha po 3 rokoch. Otvorila som prvú stranu. ,,Venované rodine, priateľom a predovšetkým mojej dcére Ellie, ktorá ma inšpirovala k napísaniu tejto knihy. S láskou Váš Chris." neudržala som slzu na krajíčku a tá mi vyskočila z kútika oka. Dcére. Ako nádherne ma nazval. Tak, čím som vždy preňho chcela byť. Len jeho Ellie. ,,To je nádherné Chris!" objala som ho a venovala mu malý božtek na líco.

,,Som rád, že sa ti páči." usmial sa a pohladil ma po vlasoch.

,,A ináč, je tu ešte jedna vec zlatko." pozrela som sa na mamu so skúmavými očami. ,,S Chrisom sme sa ťa rozhodli na menšiu dobu opustiť. Chceli sme ísť trochu preskúmať Benátky a Paríž, tak snáď sa na nás nebudeš hnevať, keď budeš chvíľu opatrovať náš dom sama." mrkla na mňa a ja som hneď vedela na čo naráža.

,,Neboj mami, pozvem Grace." povzdychla som si s úsmevom. ,,A kedy to vlastne odchádzate?"

,,V nedeľu večer," zahľadela sa mi do očí. ,,a vrátime sa až o 2 týždne. Tak dúfam Ellie, že žiadne vylomeniny tu stvárať nebudeš."

,,Mami, mám 18. Myslím, že už mám natoľko veľa rozumu, aby som dokázala pripraviť cestoviny, objednať pizzu, alebo nepodpáliť dom." zaklapla som ústa a poburujúco sa na ňu pozrela.

,,Dobre, dobre dievčatá. Ellie to zvládne, nemusíš sa báť Rebecca." Chris sa snažil zmierniť momentálnu situáciu a položil ruku na mamine plece. ,,Veď je to predsa tvoja dcéra. Venuj jej trochu dôvery." a čerešničkou na torte bol jeho mäkký pohľad, ktorý sa mi vždy zarýval do očí a zanechával vo mne stopu pokoja.

,,Máš pravdu." pohladila ma po líci a konečne zdvihli tašky s nákupom do kuchyne.

,,Ľúbim vás. A vaše priania sú mi rozkazom, čiže žiadne párty, žiadny požiar, žiadny chlapci a žiadna after-párty. Čestné skautské!" a položila som ruku na srdce. Lenže problém je v tom, že ja som žiaden skaut nebola, čižé... Až tak plne vážne ma brať netrebalo.

Mama sa zasmiala a ja som sa konečne s plným bruchom vybrala do postele.

O 2 dni

Bola nedeľa popoludní. Mama si už balila posledné veci a Chris pripravoval nejaké jedlo. Budú mi chýbať, o tom niet pochýb. Sadla som si na posteľ a hľadiac na mamu som si rukou podoprela bradu o koleno. ,,Takže si zaplávate na gondolách, navštívite múzeá, vyhliadnete apartmán niekde v strede mesta..."

,,Neboj sa Ellie, nezabudneme na suveníry." zasmiala sa mama, no nezdvihla hlavu od otvoreného kufra. ,,Takže kefku mám, pastu tiež, kefa, mydlo..."

,,Nezabudni Chrisa." hodila som sa o posteľ a usmiala sa do stropu.

,,Lincolnová, chcete poza uši?" mama po mne hodila tričko a zakývala rukov, akože na výprask, pričom sa stále smiala.

Do izby zrazu vošiel náš princ. ,,Rebecca, máš všetko? Prišiel nás už Carl vyzdvihnúť." ukázal smerom von oknom a potom na hodinky.

,,Čože, to je už toľko?" zhrozene nahádzala posledné tričká do kufra a zazipsovala ho.

Zbehla som s nimi pred Carlove auto a zdvihla mu ruku na pozdrav. Zatiaľ čo Chris ukladal batožinu do auta, stihla som mame vtisnúť poslednú pusu na líce, objať ju a hodila som sa do náručia Chrisovi.

,,Majte sa!" otvorili dvere a nasadli. Posledné zakývanie a zašli za roh. Som sama. Čo teraz? Striasla som sa pocitu samoty a už trielila po mobil v izbe.

Na notebooku mi vyhrávala hudba (N'to - Trauma) a ja som sa s úľavou usalašila na posteli s mobilom v ruke.

Ja: planéta Zem hľadá Grace, kde si?:D

Grace: na očarujúcich miestach zemegule - chladnička

Ja: 2 týždne chill, sama doma vo veľkom dome, potrebujem psycho podporu a pukance

Grace: psycho podpora si balí švestky, ale pukance nezvestné

 Ja: tak niečo iné vyhrab

Grace: na jak dlho môže dojsť tvoja princezná na spoločné bývanie

Ja: do skonania sveta

Grace: už len vyloví páru harabúrd a mení trvalú (dočasnú)adresu

Ja: si pohni, bo kým prídeš, zomriem na nedostatok vitamínu G

Grace: nerob scény, viem že ti chýba aj J

Ja: asi jedna vec v ktorej sa nezhodneme;)

Uzamkla som mobil a prevalila sa ako tuleň na pláži. To potrvá.

*Cŕn* Tak skoro? Dala si asi petardu do zadku. 

Zbehla som dole a otvorila dvere nášho "zámku".

,,Ellie?" predo mnou sa objavili oči toho chalana. Chalana, ktorý bol aj na párty.

,,Ehm, vy ste?" ruku som neisto oprela o zárubňu dverí.

,,Nepoznáš ma, ale-"

Zrazu ho prerušilo zvonenie môjho telefónu zabudnutého v izbe. Otočila som sa smerom, odkiaľ známe zvonenie vychádzalo, no keď som sa otočila späť na chalana, ten tam už nebol.

,,Eliéééé!!" cez otvorené okno auta na mňa zakričala Grace. Vystúpila a otvorila kufor. ,,prečo nezdvíhaš?"

Až teraz som sa zobudila. ,,Oh, prepáč, nechala som mobil hore." zatriasla som hlavou.

,,No to je fuk, už som tú! A začína, obdobie veľkých susedských nepokojov!" zdvihla ruky s kuframi nad hlavu. ,,Hudba na pecky a bavíme sa moja." chytila ma okolo ramien a zabuchla vchodové dvere.

V izbe mi napojila notebook na repráky a mohla sa začať súkromná párty dvoch osôb. Len V.I.P.

(Dúfam že sa všetkým chapter páčila:) Každý votík a comm poteší:3 S láskou vaša Baby-bee, XOXO)