Hockey sis (SK)

24.- PARADISE

Najprv tam zvalil mňa a potom sa tam zvalil aj on. Dlho a vášnivo sme sa bozkávali bez akéhokoľvek pohybu. No potom sa mu nejako podarilo vyzliecť mi hornú časť pyžama a hneď sa odo mňa aj odtrhol. "Chceš to ?" spýtal sa a díval sa mi do očí. Neodpovedala som, len som sa mu dívala do očí. Znova sa opýtal "Tak chceš to?" usmiala som sa. "Tak to budeš mať." zachechtal sa a postavil sa z postele. Išiel zamknúť dvere, aj keď z vonka sa sem nikto nedostane a vypnúť veľké svetlo. Rýchle sa vrátil a začal ma vyzliekať, tak som nezaháľala a pomohla som mu s jeho oblečením.

-----------------------------------------------------------

Keď som sa zobudila, ležala som v teplom objatí mojej lásky. Natiahla som cez neho a z podlahy vzala jeho mobil. Nemal heslo narozdiel odo mňa, ale nemala som chuť hrabať sa mu v ňom. Skontrolovala som čas. Osem hodín. Mobil som mu položila na stolík, no vtedy sa zobudil a stiahol si ma naspäť k sebe. Dívala som sa na neho. Mal zavreté oči, ale nespal. Pohladkala som ho po líci a dala mu drobný božtek na ústa. Samozrejme to využil a už mi nedovolil odlepiť sa.

"Ak by si bola tehotná, dáš mi vedieť ?" povedal veľmi rozvážne. Na chvíľu som prestala dýchať, zastavil sa mi svet. Predstavila som si ako mňa zabije mama a Roba Martin. Keď som sa spamätala, vyletela som z postele, teda takmer. Robo ma chytil a vrátil späť. Znova sa ma to opýtal, tentoraz mi však pozeral do očí. Stuhla mi krv v žilách a potom sa mi doň nahrnul adrenalín. Bola som strašne nahnevaná a mala som chuť vyhodiť ho a nikdy, nikdy v živote o ňom už ani nepočuť. "Modli sa, aby som nebola!" sykla som na neho. "Ale no ták...... dával som si pozor." začal sa obhajovať. "No jasné, vieš čo vypadni." hovorila som mu už takmer cez slzy a obliekala si pyžamo, ktoré bolo na konci postele. Potom si sadla na posteľ k nemu a povedala "Povedz, že si robíš srandu."naliehala som. "Nerobím, ale stavím sa, že tvoj brat je ešte u Peti." pobozkal ma. A obom nám preblesklo hlavou to isté. Rýchlo sme sa obliekli, učesali - katastrofálne ma tie vlasy - a snažili sa vyzerať prirodzene. Už som aj zabudla nato, čo sa pred chvíľkou pýtal. Vybehli sme s izby a začali trieskať na Petine dvere. "Petra, boha otvor!!! Všetci kričia, že je budova v plameňoch. Okamžite otvor." vrieskala som a dívala sa na Roba, ktorý umieral od smiechu. Po dvoch minútach otvorila dvere. V pozadí rozhádzaná posteľ, ona mala na sebe rýchlo nahodené veci, vlasy jej stáli a ksicht? Brutálne rozmazaný. "Čo, ale určite horí ?" pýtala sa vystrašene. Robo mi do toho skočil "Nie, ale mne treba na wécko." a vtrhol dnu, mieril rovno do kúpeľne. Usmiala som sa na Peťu a bežala za ním. V sprchovacom kúte som zbadala siluetu. "Ale pán Réway.... prečo sa nám skrývate v sprche ?" filozoficky začal Robko. "Nikto tam nie je, vypadni do Barbarinej kúpeľne." nervačila sa Peťa. "Táák potom vám nebude vadiť ak zapnem sprchu. " už to nevydržal a tiež sa smial. "Robo vypadni a vezmi aj moju sestru." zrazu sa ktosi ozval zo sprchy. "Klamárka" zagánila som na sisku a utekala z jej izby. Robo išiel za mnou a na celý hotel kričal "Taková československá komédie." "Hovorí sa českoslovenští, miláčik." opravila som ho.