MONSTER - H.S. SK

Monster 11

"Melanie?" Niekto na mňa šepkal. Pocítila som jemné šťuchnutie pod rebrami. "Zobuď sa Mel." Triasol so mnou. Strhla som sa azistila som, že je to George, ktorý na mňa uprene pozeral.

"George? čo tu robíš? Kde to som?" Chytila som sa za boľavú sánku. Muser ma do nej riadn udrieť. 

"Pššt, upokoj sa. Ten tvoj kamarát Harry nás uniesol. Vtrhol do môjho domu a uspal ma a keď som sa zobudil, bol som už tu." Slová ,,ten tvoj kamarát Harry'' zvýraznil a povedal dosť posmešne. Ešte aj v takýchto chvíľach si nájde v sebe kus irónie. 

"Kde to vlastne sme?" Opýtala som sa opäť. "Prečo nás rovono nezabil?" Opýtala som sa panovačne.

"Naozaj netuším, ale viem, že sme naozaj ďaleko od Rosewoodu." Trochu posmutnel.

"A kde je Harry? Urobil ti niečo?" Pokrútil hlavou na znak nesúhlasu. "Neviem, kde je. Keď som sa zobudil, už tu nebol." To je naozaj čudné, ale presne viem, čo Harry chce. Vždy bol taký, vždy si získal to, čo chcel.

"Do riti, musíme sa odtiaľto dostať!" Zdvihla som sa, ale zistila som, že som nohou pripútaná o stĺp, na ktorom som mala pred chvíľou položenú hlavu. Snažila som sa vymniť, ale kovové puto bolo naozaj pevné. Vyzeralo dosť stalo a na reťazi sa leskli aj nejaké pavučiny.

"Myslíš, že ťa nechám len tak ujsť? Že som taký blbý?!" Obzrela som sa som sa za hlasom smerujúcim z tmy predomnou. Vedela som, že je to on. Prikráčal ku mne a ja som sa zapozerala do jeho krvavo červených očí. Chcela som ustúpiť, pretože strach ma ovládol, ale Harry vie, že ja som panovačná sviňa. Priblížila som sa k nemu až tak, že sme od seba bolo len pár centimetrov.

"Prečo mi to robíš Harry? A prečo si uniesol Georga?!" Zúrila som. Nech ma zbije, alebo aj zabije, ale nech dá Georgovi pokoj.

"Povedal som, že ti ublížim a dopočul som sa, že tu s Georgom si v poslednom čase dobre rozumiete." Žmurkol a mňa a zaškeril sa. V jeho ústach som videla dva ostré špicáky vpredu a zuby mu lemovali krvavé ďasná. Určite bol hladný. Videla som mu to v očiach. Som preňho ako chdiaca krvná banka.

"So mnou si rob čo chceš, ale Georgovi neublížiš!" Zakričala som a ustúpila priamo k Georgovi.

"Ty dobre vieš, že ja takéto hry nehrám, veď vieš aký som." Usmial sa a približoval sa k nám. Postavila som sa pred Georga, aby som ho ako tak obránila. Ale aj tak viem, že keby ma Harry udrel, skácala by som sa k zemi.

"Harry prosím, pusť Georga." Slzy mi pomaly stekali po lícach. Harry bol od nás už len pár cetimerov a ja som hľadala čokoľvek, čím by som mu mohla ublížiť.

Zrazu som uvidela Georga ako vstal a niečím sa po Harrym zahnal a Harry sa zvalil na zem. Zľakla som sa, ale bez rozmýšľania som sa snažila si uvoľniť nohu z kovového zovretia. George sa zahnal rovnakým predmetom na reťaz na mojej nohe a ja som zrazu ucítila voľnosť okolo členku, a to bol signál, aby som vybehla rýchlosťou blesku do tmy a hľadala miesto úniku. George bežal priamo za mnou.

"Bež rýchlejšie George!" Nakázala som mu, keď som zistila, že Harry nám je takmer v pätách. Zistila som, že G drží stále sekeru, ktorou ublížil Harrymu, v rukách.

"Mne neujdeš Melanie!" Zakričal. "Ja ťa nájdem všade ty mrcha!" Dodal a zastavil sa. Nechápala som prečo, ale aj tak som bežala ako o život. Vlastne, bežala som o život.

"Kde to do pekla sme?" G sa obzeral vôkol seba a snažil sa nájsť cestu naspäť domov, alebo aspoň zistiť, v akej skurvenej diere to sme. Harry sa mi už stratil z dohľadu. Pocit strachu vo mne mierne ustúpil, ale adrenalín ma nútil stále bežať nevedno kam.

"Pozri, tam sú nejakí ľudia, opýtame sa ich na cestu." Ukázal na trojicu mladých, urestených chlapíkov, ktorá k nám stáli chrbtom. 

"Prepáčte, mohli by sme sa opýtať," G chytil jedného chlapa za rameno, aby upútal jeho pozornosť. Moja krv mi stuhla v žilách, keď som uvidela, s kým máme tu česť sa rozprávať. Všetky tri hlavy na nás upreli svoj pohľad. "Preboha!" Už som zbadala, prečo stáli tak tesne vedľa seba. Pred nimi ležala mŕtva žena. A ich pohľady sa mi ani trochu nepáčili. Ich oči rámovali obrovské kruhy a farba šošoviek bola karmínovo červená. Hneď mi došlo, že tu bol asi Jerry na návšteve. Všimla som si ako na nás všetci traja v momente roztvorili ústa, kde boli dva ostré špicáky od zaschnutej krvi.

"Bež Melanie! Utekaj!" Zavelil George a ja som sa okamžite otočila na opätku a urýchlene utekala preč. G ma dokonca predbehol,  ale ja som vedela, že tentokrát to máme spočítané. Samozrejme, že moje nemotorné nohy zakopli o koreň stromu vytŕčajúci zo zeme. Zvalila som sa na lístie a čakala na svoju smrť.................