MONSTER - H.S. SK

Monster 12

Nemala som odvahu sa poobzerať okolo seba. A ani bojovať. Nezvládla by som to. Proste som čakala, kým nezomriem, ale aj tak som v kútiku dúše čakala, že ma G zachráni!"

"Melanie! Do riti vstávaj! Treba mi tu trochu pomôcť!" Zakričal a ja som sa odhodlala otvoriť oči. A nechcela som veriť tomu, čo som videla. George sa dal do bitky s roma upírmi iba kvôli mne? 

"Melanie! Zobuď sa! Mám tu trochu na mále, zišla by sa tvoja pomoc!" Už znel zúfalo. Zdvihla som sa a čakala na pokyny. Nikdy som sa s nikým nebila. Potrebovala som pokyny. George vytiahol z vrecka košele jedného z tých troch a hodil ho po mne.

"Tu máš! Zabi tých zmrdov!" Videla som, ako bol G nadopovaný adrenalínom, dokonca by som povedala, že sa mu to i páčilo.

"Ale ja to nedokážem, neublížim človeku." Začali mi slziť oči. Melanie! Vzchop sa!

"Toto niesú ľudia! Tak makaj!" Utrúsil a zapichol nôž do jedného z nich. Videla som, ako sa pomaly tiahne na zem. "Fajn, jedného by sme mali. Ja si beriem toho s károvanými nohavicami a ty toho s tým bielym trikom." Prykývla som a vrhla som sa rovno na chlapíka v bielom. Oháňala som sa nožom hlava nehlava. Neviem, kde sa to vo mne zobralo, ale naozaj sa mi to páčilo. Až dokým som nestratila nôž z rúk a bola som prikovaná cudzími rukami o strom. 

"Tak čo maličká? Už sa nechceš byť čo?" Jeho slizská tvár sa ku mne približovala. 

"Nechaj ma ty hajzel." Snažila som sa dostať z jeho zovretia. No márne. Stále sa približoval bližšie a bližšie a ja som v jeho ústach uvidela krvavé ostré očné zuby. Strachom som bola celá bez seba. Začala som kričať. Už, už bol pri mojom krku, ale zrazu sa zastavil, ustúpil a zvalil sa na zem. Spoza neho vykúkal George so skrvavenou sekerou v ruke. Pozrel na mňa a začal sa smiať.

"Čomu sa dopekla smeješ?" Vypúlila som naň oči. A on sa začal smiať ešte viac. 

"Šibe ti?" Oprel sa o strom a rehotal sa.

"Prepáč, to ten adrenalín." 

"Bože, myslela som si, že si sa zbláznil. Fakt som som sa zľakla." Priblížila som sa k nemu. 

"Môžem ťa objať? Potrebujem podporu." S úsmevom sa ku mne priblížil a objal ma. "Poďme domov." Povedal a vykročili sme niekde do neznáma.

...

"Vieš kde sme? Nemáš aspoň tušenie?" 

"Neuším, sme absolútne stratený." 

"Už som naozaj unavená, mohli by sme nájsť nejaké miesto na spanie. Zajtra ráno sa opýtame na cestu." 

"Pôjdeme nájsť nejaký motel." Prykývla som a vykročili sme smerom, kde spoza stromov vytŕčalo zopár svetiel. Kráčali sme a nakoniec sme našli motel, prenajali si izbu. Nechápem, ako George môže mať po vreckách len tak hodené peniaze, ale zabezpečil nám aspoň pokojnú noc, bez upírov. Snáď.

...

Ráno som sa zobudila s Georgom nalepeným na mňa. Je zlatý, keď spí. Jeho vlasy mu padali na tvár a zakryli mu polku tváre. Usmiala som sa na neho, aj keď spal, no práve vtedy sa zobudil. Usmial sa na mňa. Hodil na mňa úsmev a ja som sa roztápala, možno to bolo pre tie rozospaté oči, ale zdal sa mi viac príťažlivý. Začala som sa k nemu približovať a prilepila osm moje pery na tie jeho.............

Ahoj :) Viem, sľúbila som 3 časti, ale nemala som voľnú hodinu, ale nestíham :) Ale v piatok ju tu máte PRISAHÁM!!! ..A ospravedlňujem sa za gramatické chyby, píšem väčšinou po nocia, s polootvorenými očami, zaslzenými :D :D :D takže tak... a ako ste si všimli, v poviedke sa rada opakujem, aj za to sa ospravedlňujem, nekontrolujem to po sebe :( :D

..JELL