Vlčia nevesta

3. Kapitola - Nová

Ashley ustrnula v pohybe, keď si uvedomila jeho slová.

Ako to myslel? Bol naplnený rovnakým pokojom, ako ona? Vari sa aj v jeho vnútri rozľahlo to príjemné ticho, ktoré prekrylo všetko ostatné?

Nedokázala mu na to nič povedať. Nevedela, ako reagovať. Bolo zvláštne to počuť od osoby, ktorú poznala len niekoľko hodín.

Odhrnula si prameň vlasov z tváre a podoprela bradu, ďalej dumajúc nad tým, čo povedal.

Pokračoval nerušene v hre, kým do obývačky niekto nevpadol. Dvere zo vstupnej haly sa rozrazili a oni tak zbadali iba spleť dvoch nahých tiel, čo sa krútili a zvíjali. Pôsobilo to, akoby vo vzduchu lietali končatiny. Hýbali sa smerom k sedacej súprave, Ashley ani Sama si vôbec nevšimli. Boli príliš zaujatí vzájomným bozkávaním a obchytkávaním. Vzduch okolo nich iskril a pulzoval, spolu s nimi prišla do domu neviditeľná vlna, ktorú bolo cítiť cez celú miestnosť.

Sam na nich pozrel svojím bežným chladným výrazom, zatiaľčo svetlovláska vedľa neho zmraštila tvár.

Zvalili sa na sedaciu súpravu, kde sa pokúsili o pokračovanie celého aktu, ale vtedy mladík zabuchol poklop klavíra a získal si tak ich plnú pozornosť.

Mladý muž, ktorý prevzal vedenie, sa zvalil na zem, a exotická kráska tak ostala ležať úplne odhalená a nevedela, čo povedať. Ashley odvrátila zrak, i keď pred ňou práve ležala žena, ktorú by radšej nazvala bohyňou. Jej príťažlivé tvary lahodili dokonca aj jej oku. S mierne otvorenými plnými perami a hriešnym pohľadom čokoládovo hnedých očí by si dala povedať aj ona. Lesklé čierne vlasy, trochu strapaté a ufúľané od hliny, vyzerali ako hriva a snedá pokožka pôsobila exoticky. Pohľad na takúto ženu, nahú, nemohol nechať nikoho chladným. Dokonca aj v takejto situácii z nej vyžarovala silná charizma a sexsepíl.

„Obleč sa. Hneď," Sam ju upozornil, ale neprestal sa dívať. Nebol to ale lačný pohľad, ktorým by kĺzal po celom jej nahom tele. Celý čas sa jej díval nekompromisne do tváre.

Jej spoločník sa medzitým pozbieral zo zeme a zakryl ju svojim telom, aby bez slova rýchlo odišli.

Ashley sa rýchlo pozrela na muža vedľa seba a len horko-ťažko udržala smiech.

„Páni, máš to tu zaujímavé. Žiť s toľkými mladými ľuďmi pod jednou strechou musí byť divoké..." riekla cez slzy, ktoré sa jej kvôli zadržiavanému smiechu nahromadili v očiach.

„Veru, to teda je. To bola Charlotte a Raymond. Dlho to už medzi nimi...iskrí," posledné slovo vyriekol, akoby ho pichalo v ústach.

„Asi by sme si mali ísť ľahnúť. Je neskoro," navrhol, ale v skutočnosti bol stále veľmi bdelý. Jeho mozog vôbec nepracoval, úplne sa stíšil. Len jeho duša akoby začala žiť práve teraz.

„Si unavený?" jej otázka bola veľmi hravá.

„Ani trošku," odvetil. Keď boli osamote, vracala sa mu dobrá nálada. Cítil sa v jej prítomnosti úplne inak. Akoby všetko, čo ho trápilo, bolo kdesi v diaľke.

„A čo ideme teda robiť?"

„Povedz mi, čo rada robíš. Niečo vymyslím."

„Rada čítam. Chodím na prechádzky, relaxujem v prírode, alebo hrám na klavíri. Ale momentálne je celý môj život moja práca, takže myslím, že ma baví oveľa viac vecí, ale nemala som priestor na to, aby som to zistila."

„Dobre, tak v tom prípade nemusíme ísť ďaleko," stále mal chladný výraz, ale v jeho hlase bolo už aj čosi iné. Keď povedal „poď so mnou“, zrazu pôsobil inak. Akoby mali v ten moment k sebe veľmi blízko. Akoby odhodil všetky bariéry. Hoci on sa sústredil na to, kam idú, ju zaujímala len tá náhla blízkosť, ktorá medzi nimi vznikla. Všetko dávalo akýsi väčší zmysel.