Bojovný

87°

,,Chýbal si mi." šepla Ruby a pohladila ma po lopatke, keď som z nej zliezol. Boli sme v mojej posteli, obaja zadýchaní z toho, čo sa medzi nami pred prakticky niekoľkými sekundami udialo. Dvakrát. Prišla ku mne asi pred hodinou a nedokázali sme sa dlho držať od seba. Bol piatok večer a obaja sme mali voľno. Ja som dnes v práci vôbec nebol. Konečne, keďže som tam strávil väčšinu týždňa.

Rýchlo som sa zbavil použitého kondómu a vrátil sa k nej do postele. Hneď ma objala a zopakovala to, čo pred chvíľou vyslovila. Objal som ju s úsmevom silno naspäť.

,,Aj ty mne, Ruby. Ostaneš tu dnes na noc alebo zas zdrhneš domov?" spýtal som sa trošku uštipačne. Len včera sa tu u mňa odohral rozhovor s Taniou, a preto som predpokladal, že sa s Ruby ešte poriadne baviť nestihla. Úprimne, netušil som, čo chce robiť a ako chce náš cieľ dosiahnuť, ale všetko som nechal v jej rukách. Veril som jej a tiež jej vplyvu na Ruby. Uvidíme, či to bude stačiť.

,,Ostanem tu. Celý víkend som tvoja." usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev spokojne opätoval. Bol som rád, že prišla trošku rozumnejšia a ešte o niečo radšej z toho, čo sa medzi nami konečne znovu udialo. Dlho sme sa nevideli.

,,Táto veta sa mi priveľmi páči. Dávaj pozor, aby som ju nezobral až príliš vážne." pohladil som ju po ruke a obaja sme sa rozosmiali. Chvíľu sme len ležali na posteli, objímali sa a predýchavali dnešný deň. Ticho prerušila Ruby.

,,Čo budeme robiť?" opýtala sa.

,,Čo by sme mali? Napadá ma niekoľko príjemných činností, ktoré by som s tebou najradšej robil, no prekonám sa: čo hovoríš na výlet?" spýtal som sa. Najradšej by som s ňou síce zostal v posteli, no povedal som si, že by sme mohli ísť medzi ľudí.

,,Výlet? Kam?" tajnostkársky som sa uškrnul a ona z môjho výrazu musela pochopiť, že jej nič nepoviem.

,,To už nechaj na mňa a poď sa obliecť!" šepol som jej, pobozkal ju vášnivo na pery a svižne sa postavil. Obliekol som si spodné prádlo, no Ruby ma bez pohnutia sledovala spod perín a pritom si hrýzla do pery. Len som sa na ňu cez rameno pozrel a zasmial sa.

,,Ten pohľad veľmi dobre poznám." zaškeril som sa, prešiel k nej, zohol som sa a rukami sa zaprel o posteľ po bokoch jej hlavy. ,,Moja nadržaná priateľka chce ešte jedno kolo, je tak?"

,,Jedno alebo toľko, koľko si mi schopný dať!" uškrnula sa a prsty si prekrížila za mojim krkom. ,,Povedala som ti, že si mi chýbal." zašepkala, zdvihla hlavu a jemne ma pobozkala. Vzápätí sa odtiahla, aby dodala: ,,Veľmi." šepla mi do pier, znovu ma pobozkala a zas sa odo mňa oddelila. ,,Neuveriteľne veľmi." povedala a keď chcela zopakovať to isté tretíkrát, jednou rukou som ju chytil za zátylok a nedovolil jej to. Prehĺbil som bozk a voľnou rukou blúdil po jej stále nahom tele. Keď som prišiel o dych, oddelil som sa od nej.

,,V tom prípade sa tak skoro z tejto postele nedostaneme! Aj ty si mi chýbala. Možno viac, než je zdravé." zasmial som sa a opäť si vášnivo osvojil jej pery. Možno to boli presne tieto momenty, ktoré ma presviedčali o tom, že robím dobre, keď ju chcem prehovoriť, aby so mnou bývala.

Posteľ sme nakoniec v tú noc vôbec neopustili. Vyšli sme z nej len kvôli hladu a aj to len na minimálnu dobu. Dohodli sme sa, že na výlet pôjdeme až na ďalší deň. Môj pôvodný plán bolo zobrať ju v noci na jednu vyhliadku, ktorú som nedávno objavil, lenže keď pôjdeme až zajtra, nemalo to zmysel. Dohodli sme sa, že pôjdeme motorkou po pobreží Floridy a uvidíme, kde skončíme. Nemali sme žiadny presný plán.

Na ďalší deň sme spravili tak, ako sme sa dohodli. Vyrazili sme hneď ráno a zbalili sme si len základné veci - najmä plavky a jedlo. Nemali sme žiadnu vybranú trasu. Ruby mala navigáciu (hľadala nejaké zaujímavé zastávky) a ja som šoféroval. Skončili sme v rezervácií Big Cypress. Mohli sme sa tam prejsť, videli sme voľne žijúce zvieratá, zaujímavé rastliny a krásne scenérie. Zaťaženie na prírodu nás spája. V minulosti sme už túto rezerváciu navštívili, no nevadilo nám prejsť si to znovu - tentokrát spolu. Neprešli sme všetko, no aj tak sa nám naskytli krásne výhľady. Potom sme sa šli najesť a znovu sme vyrazili na cesty. Domov sme ešte určite nechceli ísť.