Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Sedemnásť

"...bezbranná" vydýchol po chvíli.
"Čo som?!" jeho slová mi nedávali absolútne žiaden význam.
"Pozri, s nikým som nemal dlhší vzťah ako mesiac. Chcem ťa len chrániť. Pri mne nie si v bezpečí" oči sa mu zaleskli. Tie moje boli plné sĺz a momentálne aj nevraživosti.
"Ja sama sa budem rozhodovať, do koho sa zamilujem! Ak chcem milovať Elvisa Presleyho, budem ho milovať!" hystericky som rozhadzovala rukami okolo seba. "A ak chcem milovať teba, budem ťa milovať!"
"Zopakuj to" pristúpil o krok bližšie, načo som ja ustúpila, no narazila na kapotu niekoho auta.
"Nezabrániš mi milovať, a vonkoncom nie teba!" šepla som, ale dosť nahlas aby ma počul.
Iskričky v jeho očiach boli neprehliadnuteľné. Priskočil ku mne a pevne ma schitil okolo pása. Vysadil ma na auto a zaboril hlavu do priehlbinky na mojom krku. Zhlboka som sa nadýchla jeho parfému. Ach, ako mi len chýbal...
"Prepáč mi to. Choval som sa zbabelo" odtiahol sa odo mňa, no stále mi hľadel do očí.
"Ešte mi to vysvetlíš" šepla som tesne na joho perách.
Akonáhle som pocítila ich pravidelný rytmus, konečne som sa uvoľnila. Ruky som zaborila do jeho vlasov, a jemne ho za ne ťahala. Priznávam, za tie tri dni mi chýbal tak, ako ešte nikto. Jeho oči, úsmev, pery, vôňa, aj samotná jeho prítomnosť.
Niekto je závislý na bielom prásku alebo cigaretách. Ja som závislá na ňom. Neviem to viac skrývať. Ovláda ma a mne sa to páči...
Po chvíli -dosť dlhej chvíli- sa konečne odtiahol.
"Musím ísť" zašepkal mi do ucha a vzal ma za ruku preč z parkoviska.
Ja som len prikývla a nechala sa viesť. Nasadli sme do jeho auta -podotýkam, do strieborného kabrioletu- a vyrazili známou cestou ku mne domov.
"A čo moje auto?" opýtala som sa, keď mi došlo, že som sem na ňom prišla.
"O to sa postarám" venoval mi usmiaty pohľad, no hneď sa odvrátil späť k vozovke. Zvyšok cesty ma príjemne hladil na stehne.

Π•Π•Π•Π•Π

Vstala som s debilným úsmevom. Na ktorý mám dôvod! Neviem či Ashtona milujem, no som radosťou celá bez seba, že je opäť pri mne. Aj keď mi nevysvetlil tú divnú blondínu, ani presný dôvod, prečo sa neozval, cítila som sa šťastne. Vedomie, že mám na blýzku človeka, ktorý zdieľa moje pocity mi vyvoláva chvenie v brušku.
Pozrela som oknom na príjazdovú cestu a v duchu sa pousmiala. Môj obitý ford stál na svojom mieste na štrkovej ceste.
V práci som ignorovala provokačné poznámky Carmen aj napätú atmosféru všade naokolo. Sústredila som sa len na prácu a na vybavovanie si Ashtonovho obrazu. V mysli som si prehrávala naše spoločne strávené chvíľe stále dookola. Väčšina z nich mi opäť privodila úsmev, ktorý som už nemaskovala.
"Čože si dnes taká šťastná?" prebrala ma Melanie z môjho zamýšľania.
"Ako vieš, že som šťastná?" odpovedala som otázkou.
"Usmievaš sa. A úsmev je vedľajší príznak šťastia" úsmev jej žiaril od ucha k uchu.
"Tak potom som asi šťastná" pozrela som na ňu celá natešená. "Ó môj bože! Melanie!" obehla som stôl a vzala jej ruku, na ktorej sa blišťali malé diamantiky.
"S Andrewom sme sa zasnúbili" neviem ako to je možné, ale jej úsmev bol širší ako pred tým.
"Grarulujem! Ten prsteň je skvostný!" prezerala som si jej prsteník pod každým uhlom.
Bola som šťastná aj za ňu. Vždy ma neskutočne nadchce, keď vidím dve milujúce osoby, ako sa rozhodnú stráviť spolu zvyšok života. Trochu ma však aj mrzí to, že Melanie je odo mňa o pár rokov mladšia, a vidá sa skôr ako ja. Ale nič jej nezávidím. Prajem jej to z celého srdca, aj keď ju ešte dobre nepoznám.

Π•Π•Π•Π•Π

Sedela som s Ashtonom na mojom gauči, keď mi zazvonil mobil. Okamžite som po ňom siahla a prijala hovor.
"Elizabeth?" ozval sa do teléfonu Ben.
"Nie, kráľovná Alžbeta, čo si želáte?" zaironizovala som.
"Môžeme dnes prísť ku tebe na večeru?"
"Čo? Ako my? Kedy?" chrlila som zo seba jednu otázku za druhou.
"No ja, Loraine, jej brat a jej otec. A zhruba za tri hodiny.." dobre vedel ako ma to vytočilo.
"Benjamin Smith! Nie! Samozrejme že nie! Zbláznil si sa?! Ako mám niečo stihnúť navariť, a popri tom sa upraviť?!" neznášam plány na poslednú chvíľu. Hlavne keď vedľa mňa sedí Ashton.
"Prosím! Jej otec chce prísť na večeru aj s jej bratom, a ku mne ísť nemôžu..veď vieš," áno, môj brat je neskutočné prasa "je to otázka môjho vzťahu s Loraine. Prosím, pomôž svojmu bratovíí"
"Fajn! Ale mám u teba láskavosť!" zahučala som a položila.
"Kto to bol?" zaujímal sa Ashton prilepený na mňa.
"Ben, chce prísť na večeru aj s frajerkou, jej bratom aj s jej otcom," nahlas som vzdychla a zvalila sa na jeho príjemnú hruď "za tri hodiny! Zabite ma prosím niekto!"
"Ale no, ja ti predsa pomôžem. Poď, vstávaj" vstal a ja som išla neochotne za ním do mojej kuchyne.
"Čo chceš variť?" vysadla som na linku a zobrala hrozno medzi prsty.
"Navrhujem lososa a paradajkový šalát" začal sa hrabať medzi mojími hrncami.
"Tak fajn, ale môžem objednať aj pizzu" vhodila som sladké hrozno do úst.
"Na to zabudni, pomôžem ti to urobiť" na linku naukladal všetky potrebné suroviny, a mne prikázal urobiť šalát.
Nakrájala som cherry paradajky, šalátové listy a zopár olív, naliala ocot a kedejaké ochucovadlá, premiešala, a môj podiel na večeri bol hotový. No po chvíli pozorovania Ashtona, ako sa zvŕta pri hrncoch ma to omrzelo a pomohla som mu aj so zvyškom večere.
"Zostaneš aj na jedlo?" objala som ho okolo krku.
"A môžem?" pobozkal ma na nos.
Len som prikývla a rozstrapatila jeho nastajlované vlasy.
"Idem sa upraviť" podišla som ku schodom na horné poschodie.
"Idem s tebou" vyšiel zarovno so mnou do mojej izby a sadol si na posteľ.
Chvíľu som sa prehrabovala v šatníku, až som nakobiec našla troje šaty, ktoré by sa mohli brať do úvahy. "Ashton? Poraď mi" prešla som oproti posteli aj so šatami v rukách. "Tieto červené s holým chrbtom niekde do polky stehien, tieto kvetované s dlhými rukávmi pod kolená, alebo tieto lososové s čipkou na chrbte aj na rukávoch tesne nad kolená?"
"No. Tie prvé sú príliš sexy. Nechceme predsa, aby si zatienila tú Lowru, či ako sa to volá.." začal no skočila som mu do reči.
"Loraine"
"To je jedno. Takže prvé nie. Druhé sú krásne ale príliš zahaľujú, takže tie nie. Zostávajú nám len tretie, čiže najvhodnejšie pre túto príležitosť"
"Ďakujem! Si poklad!" pobozkala som ho a bežala sa prezliecť.
Nalíčila som sa, dala si zlatú retiazku a náušnice, k tomu béžové lodičky a vošla do spálne.
"...fajn prídem, dnes musíme byť prvý.." Ashton telefonoval, no keď ma zbadal, zrušil hovor.
"Kto to bol?" zaujímala som sa.
"Nó, nejaký problém v otcovej firme. Vyzerá to tak, že budem musieť ísť"
"To ma mrzí" objala som ho. "Veľmi si mi pomohol. Ahoj"
"Ahoj, daroval mi posledný bozk a zmizol za dveremi.
Pár minút nato sa po celom dome rozozvučali tóny zvončeku..

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Tak? Dúfam, že sa Vám časť páčila :* ďakujem za neuveriteľné čísla na príbehu!!! 1K reads a skoro 100 votov!! ♥♥♥ už neviem ako inak Vás mám chváliť :DD
Niekto je závislý na bielom prášku, na cigaretách alebo tráve..a ja? Ja som závislá na Vás, a wattbade ♥♥ smrteľne vážne! :DD no fajn, a ešte na hudbe a škoricových keksíkoch :DDDD ♥ cookies foreveeer :DDD
Poteší ma dlhočizný komentár a vééľa votov ^^ ♥
Prosím, zanechajte, aké dojmi/y (:D) máte zatiaľ z príbehu + čo sa Vám nepáči ;) kritiku prímem, a pokúsim sa ju vylepšiť :DD
Prepáčte za gramatické chyby, ktorých je tu asi tak milióón -,-
A držte mi palce, včera som písala z angliny, chémie aj fyziky -,- a nič som nevedela :DDD
I am debil and I'm know it :DDD

Your writter :* -Em ❤
See ya later, darlings :*