MONSTER - H.S. SK

Monster 13

Bolo to iné. Iné ako som dúfala. George sa odomňa zrazu odlepil.

"Mel, o čo ti vlastne ide? Raz ma odmietneš, potom ma len tak z ničoho nič pobozkáš, vážne nechápem." Zdvihol sa z postele a začal si obliekať tričko. Bol vážne naštvaný.

"Nejde mi o nič, ale ja potrebujem na nejaký vzťah viac času, chápeš?" Pretočila som očami a snažila som sa Georga objať, ale odstrčil ma naspäť do postele, zabirila som hlavu do vankúšov a snažila som sa nadýchnuť. 

"Aký vzťah? Veď si povedala, že..."

"Nikdy som nepovedala, že s tebou nechcem nič mať, ale iba to, že potrebujem viac času, to ty si ten, čo sa s tým nevie vyrovnať."

"Nie, to ty nechápeš, že Harry sa už nevráti, že Harry už nie je človek." Svoje dlhé vlasy si založil za ucho.

"Prečo tohto ťaháš Harryho? S ním to nemá nič spoločné!"

"Ale má, a ty to dobre vieš. Prečo sme sa zoznámili? Kvôli Harrymu, koho sa snažíme zachrániť? Harryho. Možno si to neuvedomuješ, ale si na neho tak neskutočne upnutá, že si to vlastne ani neuvedomuješ! Miluješ ho! Inak by si sa vzdala už vtedy, keď si zitila, že Harry nie je človek!"

"To nieje pravda ja...ja.." 

"No tak vidíš, sama nevieš, čo chceš, keď si to upraceš v mysli, daj mi vedieť, idem preč z tejto diery." Zobral sa a odišiel, proste ušiel preč.

"To ty utekáš predo mnou! Bojíš sa vyjadriť city?!" Zakričala som spoza zatvorených dverí. A opäť som zostala sama. Každý koho mám rada, ma opustí.

Vzdychla som si. Čo budem robiť? Hlavne žiadna sebaľútosť! Zdvihla som sa z postele a začala sa obliekať. Skúsim nájsť cestu domov, opäť sa pobalím, zabijem Jerryho a oslobodím Harryho. Ale, čas je neúprosný a ja len dúfam, že ho stihnem zachrániť. A ak nie...

Zachránim aspoň ostané Jerryho obete.

Počas toho, ako som vychádzala z motela, som  stretla upratovačku, ktorá mi povedala, že sa nachádzam neďaleko mesta, kde bývam. Pešo to mám za hodinku. Pani bola taká milá, že sa ponúkla, že ma odvezie čo najbližšie k mestu.

"Ale ja cez hranicu mesta neprekročím." Povedala.

"Smiem sa opýtať prečo?" Zdvihla som obočie a vyčkávala na odpoveď. Na milej tvári zavalitej španielky sa objavili znaky strachu. 

"Z toho mesta cítiť zlo. Kedysi som tam bývala s celou rodinou. Potom sme sa presťahovali sem, do Hamptonu, ale časť mojej rodiny tam ostala a my sme ich chodili pravidelne navštevovať. No pred pár týždňami som v tom meste videla niečo...nevystvetliteľné. Bol to muž. Jeho tvár nebola z nášho sveta. Tie oči, boli čierne ako noc a išiel z nich strach a smrť. 

A tie jeho ústa. Obrovské a špicaté zuby vpredu, podliate krvou. Toto stvorenie je z horúcich pekiel a tam ho treba aj dostať naspäť.

"Kde ste ho videli?" Opýtala som sa.

"Ach, drahá, už si na to nepamätám. Vlastne, neviem, prečo ti to rozprávam, určite ma teraz budeš považovať za starú, bláznivú babu, ktorá vidí potvory, ktoré niesú z našej matky zeme." Zasmiala sa a jemne buchla do volantu. Po krátkej dobe ničnerobenia ma pani Rodrigezová, jej meno mi povedala počas jazdy, odviezla na cestu, ktorú som už poznala. Od môjho domu je to len kúsok. 

Poďakovala som sa jej, keď som vystúpila z auta. Bola na mňa veľmi milá. Ten muž, o ktorom rozprávala, je podľa mňa určite Jerry, len Jerry má také oči. Harryho oči majú Podobnú farbu, ale v jeho očiach stále vidím štipku lásky, alebo hocijakého citu, ktorý má človek.

...

Doma som sa prezliekla zo špinavých šiat, ktoré boli od krvi, blata a podobného sajrajtu. Osprchovala som sa a aspoň trochu som sa pri horúcej vode ukľudnila. Nechápem, koľko vecí sa dá zažiť za jednu noc. Napadne ma najlepší kamarát, z ktorého je upír, potom jeho tri bývalé obete a potom sa pohádam so svojim potencionálnym priateľom. Je to strašné. Naozaj by som teraz rada videla mamu. Objala by som ju a počúvala by som, ako mi hovorí, že je všetko v poriadku.

Mala by som všetko vyriešiť. A mala by som začať u Georga, lebo on jediný mi môže pomôcť zachrániť Harryho.

Vyrazila som ešte za svetla, aby sa mi zasa nestalo, že by ma napadol nejaký šialený hajzel, ktorý ma chce zabiť.

A čo vlastne poviem Georgovi? Len pepáč určite stačiť nebude. Pokiaľ sa mu ospravedlním, bude to chápať ako "ľúbim ťa, vezmime sa?". Čo vlastne k nemu cítim? George je zlatý chalan, ale...

A potom mi všetko došlo...G mal pravdu. Milujem Harryho. To preto ho chcem tak veľmi zachrániť, pretože ho milujem. 

Usmiala som sa pri predstave, ako sa s Harrym držíme za ruky. 

Ale... George bude nahnevaný. A určite mi nepomôže keď mu poviem, aby mi pomohol zachrániť Harryho. Viem, že to bude odomňa tá najhoršia vec na svete, ale musím to urobiť, pre mňa a pre Harryho - pre nás.

Zaklopala som na staré známe Georgove dvere. Otvoril mi a pri tom, ako ma zbadal sa nepekne zamračil.

"Už som si usporiadala veci v hlave.." Povedala som a priblížila som sa k nemu.

"A na čo si prišla?" Presne som čakala túto otázku. Za toto budem potrestaná, ale až v pekle.

Svoje pery som priložila na tie Georgove.

"Že ťa milujem..."

Je to tu, tak ako som sľúbila :* Pac a pusu, Jell :) :D