"Ten Druhý"

     „Prosíme všetkých občanov, aby si dávali pozor na stále nezadržaného sériového vraha, pred zabitím svojich obetí prebýva v ich príbytku a-„ Nathaniel Kasthro, večne vyčerpaný stredne starý muž so sedacím zamestnaním bol natoľko unavený, že pri pozeraní televízie zaspal.

     Napriek tomu, že jeho spánok nie je dlhší než štyri hodiny, je v práci veľmi produktívny a obľúbený. To sa však zmení hneď ako opustí svoje pracovné miesto, zrazu je z neho zachmúrený večne mrmlúci starý pán. Prichádza domov. Nachvíľu sa pozastaví nad odomknutými dverami, no padne mu kameň zo srdca keď si spomenie, že ich iba ráno zabudol zamknúť. Jeho život nie je až taký zaujímavý, vlastne je skôr nudný. Všetky dni vyzerajú rovnako. Je to ironicky vtipné, keďže to je presne to, čoho sa obával ako mladý. Dnes jeho dni však plynú a plynú bez povšimnutia. Prázdna chladnička? Opäť? Však bol nakupovať pred dvoma dňami. Či pred týždňom? Nie, nie. Je si istý, že bol nakupovať pred dvoma dňami. Akoto, že v chladničke už zostala iba jedna plechovka piva, zvyšky zo včerajšej večere a paprika? Bol si istý, že dnes chcel variť. Vari blúznil? Ešte v ten večer išiel nakúpiť. Ťažký nákup položil na odsunutú stoličku na ktorej nesedáva. Začalo obdobie dažďa.

     Z práce sa vracia až po zotmení, dáždnik v ľavej ruke mu neprekrýva celé pravé rameno, preto je premočené rovnako tak, ako konce jeho nohavíc, pretože keď vystúpil z auta čapol rovno do mláky. Unáhlený otvára dvere do svojho domu, nepovšimnúc, že opäť neboli zamknuté. Prezliekol sa do suchého oblečenia a nevládne sa vzdal prípravy dnešnej večere. Unavený opäť sadá k televízii, keď sa zrazu ozve hlasné rozbitie lampy z poschodia. Nathaniel však vedel kto to urobil, vedel kto tam je a vedel, že ho vidí a počuje, „Byť tebou to po sebe aj upracem." šepol Nathaniel s formujúcim sa ľstivým úsmevom. Zrazu Nathaniel zazrel čiernu siluetu pri vchode do obývačky. „Adam Slaff, môj drahý kamarát," postavu osvetlil blesk a Nathaniel sa pomaly postavil z gauča a pokračoval: „ten slávny Adam Slaff, nebezpečný, zlomyseľný Adam Slaff!" kričal Nathaniel s krivým úsmevom na perách. Adam bol sebaistý v tom čo robil, aj keď to nebolo správne, no posledné dni tu bol jeden jediný človek, ktorý ho dokázal vydesiť na smrť a to je jeho starý kamarát Nathaniel Kasthro. Najprv Adamovi nebolo jasné čo sa deje, keď sa jeho vlastná tvár začala objavovať v televízií o mnoho častejšie než by mala, no po čase, keď sa v jeho dome objavil jeho starý kamarát mu všetko do seba zapadlo. Trochu roztrasený sa pozeral na Nathaniela. „Posaď sa." Povedal Nathaniel. Adam tak aj spravil, predsa len už to bola nejaká ta doba keď si mohol sadnúť na svoj gauč. Nathaniel, jeho starý kamarát a k tomu majú obaja rovnaké hoby, prečo by mu ubližoval? Kto vie či sa Adam len snažil presvedčiť samého seba, že práve nesedí na gauči s najviac nebezpečnou osobou akú kedy stretol. Červená kontrolka v jeho hlave nie a nie zhasnúť no ignoroval ju, svoj tep a zrýchlený dych však nedokázal utíšiť. Naše inštinkty sú podobné tým zvieracím, držia nás nažive. No celé roky vývoja človeka, takého, aký je dnes zapríčinil to, že sme inteligentný a máme vlastnú vôľu - či tvrdohlavosť, vďaka ktorej vieme tieto inštinkty ignorovať. Takto prekonávame naše strachy, no strach nás tiež drží nažive. Jeho tok myšlienok bol však rýchlo prerušený, keď mal od bolesti otvorené oči dokorán a v kŕči otvorené ústa od bolesti, ktorú mu spôsoboval nôž ktorý mal zapichnutý do krku. „Všetci aj tak skončia rovnako, s otvorenými ústami v nemom výkriku." Bolo posledné čo Adam počul. Čo si vôbec myslel? Že keď zvykli byť kamaráti na výške zachráni sa? Hlupák. Mal zostať ukrytý a pomaly sa vytratiť, prial si aby tak spravil, možno by teraz neležal na svojom vlastnom gauči bez tepu, v kaluži krvi. Prežitie však bolo nemožné aj keby sa rozhodol inak, pretože v obývačke teraz stál Nathaniel Kasthro, sériový vrah, ktorý upieral svoj zrak na mŕtve telo jednej z jeho obetí. „Toto bol už ôsmy človek čo sa mi vkradol do domu a snažil sa ma zabiť." pomyslel si Nathaniel.

       Nathaniel Kasthro, s poruchou osobnosti sa sťahoval od domu k domu a prebýval v nich ako by ich vlastnil, niektoré obete sa mu snažili skryť, niektoré sa mu snažili vzoprieť, no nikdy z toho nevyšli živí. „Sériový vrah Adam Slaff nájdený mŕtvy vo svojom príbytku..." ozvalo sa z televízii. Nakoniec, sa Nathanielovi nikto nevedel ubrániť, ani samotný vrah. Nathaniel počúval reláciu z jeho nového príbytku, a ďalším mŕtvym telom pri ňom.