Hockey sis (SK)

26.- Bronz s príchuťou zlata

Nikdy v živote by som nevravela, že sa tu dostanem. Áno, jasné veď som Réwayová sestra, ale celý život bezdôvodne utajená. Nikdy by som nepovedala, že stretnem práve tu toho najúžasnejšieho chalana. Môžem len ďakovať, že mám okolo seba takých ľudí akých mám. Každý je strojcom svojho šťastia.

Tento zápas so Švédmi, bol pre nás veľmi dôležitý. Boli sme len krôčik od bronzu. A prehra tohto zápasu by bola fatálna. Jeden zápas by nás mohol pripraviť o všetko. Všetká ta drina by vyšla na zmar. Ale my, sme ten zápas VYHRALI.

Moje pocity boli neopísateľné. Síce tam boli nejaké nepekné zákroky, ale všetko sa to dalo do poriadku. Ešte teraz sa z toho neviem spamätať. Proste slzy šťastia, radosť, skákanie, výskanie a nakoniec tá hymna. Milujem Slovensko. A keď si spomeniem na odovzdávanie medailí a ako si pán kapitán išiel pre trofej, nevládzem. Z môjho miesta síce veľa nebolo vidieť, ale keď som si pozrela nejaké zábery na nete, ešte viac mi bolo smutnejšie. Smutnejšie preto, lebo som vedela, že teraz sa všetko končí. Ale prevládala vo mne radosť.

A čo bude s nami ? O to sme sa ešte nezaujímali. Len sme sa tešili z bronzu. Veľké nádeje som si však nerobila. Robo sa vráti do Švédska a kým skončí sezóna.... nuž neviem. A Martin ? Ten sa vráti do Sparty a Peťa bude s ním kedy len bude chcieť.

———————————————————————

Proste sme ich rozniesli na korčuliach.

Nemysleli sme nato, že zajtra odchádzame. Ale že sme víťazi. A tak sme to pekne oslávili. Nuž Erny bol trošinku mokrý. Všetci sme sa poriadne rozbili. Každí niečo pil. Ale rekordérom navždy bude Pavol Skalický. Nikto nepije tak schuti. Samozrejme keď sa pije, nikdy to pri tom neostane. Čosi som spievali a ostatní podgurážení tancovali. Niektorí bez trička s medailou na krku. A keď ma tento bordel prestal baviť odtiahla som si Roba preč. 

"Si môj hrdina a milujem ťa."

"Som tvoj bronzový chlapec" povedal mi a zvalil ma na posteľ. Samozrejme pre dvoch ožratých veľká sranda. Ale nebudem to tu prifarbovať neboli sme moc rozbití, iba tak ako sa patrí.

"Áno si môj bronzový chlapec, ale s príchuťou zlata." zasmiala som sa.

"Chceš ochutnať ?" spýtal sa a podal mi medailu. V momente mi visela okolo krku.

"Nie, ale... možno by som..." a potom sme sa začali bozkávať a skončilo to ako minule.