valHALA. /ATEEZ/ ×DOKONČENÉ×

Toto by chcelo popcorn.

Večer mi horúčka klesla a kýchala som oveľa menej než ráno. Dnešné ráno som sa cítila oveľa lepšie než včera. Pred školou som čakala Hwan. Nevypadala moc nadšene keď ma videla.

„Ty by si do nej školy išla aj keby mal byť koniec sveta."

Pregúlim nad jej poznámkou očami. „Nevieš čo Hyun Jin?"

Večer som si písala s Min Gim a povedal mi, že ho vyhodili niekoľko ulíc odtiaľ, odkiaľ ho predtým zobrali. Nechápem načo ho ale púšťali... myslela som si, že ho budú držať dovtedy, dokedy sa neprizná alebo niečo také. Jednoducho mi to nedáva zmysel. Nebudem sa však zaoberať mafiou. Skončila som s ich pletkami.

„Hong Joong mi volal. Vraj tak zbitého ho ešte nikdy nevidel. Spýtal sa ma či som o tom vedela," povie so vzdychom. „Povedala som mu pravdu."

„A on čo na to?" spýtam sa prekvapene.

Pokrčí plecami. „Nič. Aj tak som mu povedala len to, že som videla Hyun Jina a povedala som o tom Hyun In. Za ostatné nemôžem a neviem ani čo s ním robili, takže..."

„Myslíš, že sa im za to nejako pomstia alebo čo?" Po tomto sa už vážne prestanem pýtať na mafiánske veci.

„Hyun Jin mal vraj pri sebe nejaký odkaz od Valhaly. Viac mi nepovedal, lebo už musel ísť kdesi," povie a zívne si. „Asi si ma nakazila, Jee. Som hrozne unavená." Uškrniem sa na ňu. „To si každé ráno."

V škole ma Hwan na pár minút opustí, pretože si ide kúpiť do bufetu čaj. Ja sa zatiaľ zastavím pri skrinku si zobrať atlas na geografiu a iné pomôcky na hodinu.

Woo Young si bez slova vedľa mňa otvorí skrinku a začne sa v nej hrabať. Trocha čakám, že sa ma spýta či som už zdravá, alebo že mi vynadá prečo nie som doma a neodpočívam. On si však po chvíli zavrie skrinku a bez slova odíde. Niekto by mi mal vraziť, že takto o ňom myslím.

„Ideš?" spýta sa Hwan a prejde okolo mňa s čajom v ruke. Zavriem svoju skrinku a vydám sa za ňou do triedy. Prekvapí ma, že Min Gi sedí sám za jeho lavicou. Prečo nie je Hyun In pri ňom? Posledné dni spolu trávili veľa času a teraz je každý sám na mobile. Oboch ich pozdravím. Min Giho zbitá tvár sa na mňa pozrie a kývne mi hlavou. „ Potrebujem pomoc," povie mi a skryje si mobil do vačku. Odložím si tašku na lavicu a pritiahnem si stoličku bližšie k nemu. Nahne sa ku mne a ja nedokážem udržať svoje emócie na uzde. „Bože, mal by si ísť k doktorovi. Nehnije ti to?" zhnusím sa nad jeho ranami na tvári. Odignoruje ma a zašepká mi do ucha. „Hyun In je na mňa naštvaná."

„Prečo?" opýtam sa. Tak preto neboli pri sebe.

„Včera mi povedala, že ju od seba odstŕčam," odpovie mi. Dá sa opäť na svoje miesto a pozerá sa na mňa s nádejou, že vyriešim jeho problém. Trocha sa na ňom zasmejem.

„Tak ju neodstŕčaj," poviem tak, aby ma nepočula. Min Gi nado mnou pregúli očami a opäť sa ku mne nahne. „Včera sme sa bozkávali." Hah– toto je také vtipné a zlaté, že mi hovorí takéto veci.

„A?" nechápem kam tým smeruje.

„A tak sme sa nikdy nebozkávali," vysvetlí mi naliehavo. „A išli sme aj na iné veci, ale potom sme prestali."

Musím si zakryť tvár rukou nech nevidí, aký veľký mám úsmev na tvári. GO BEST FRIEND!!

„Povedal som jej po tom, že by sme ... to mali opakovať častejšie a ona mi povedala hento," Min Gi sa opäť oprie o jeho stoličku. Prestanem sa usmievať a nahodím vážnu tvár.

„Tak ona má pravdu," jednoducho mu poviem. „Choval si sa k nej ako debil."

Min Gi frustrovane rozhodí rukami. „A ona sa chovala ako moja šialená stalkerka! Bál som sa jej."

Min Giho priznanie je počuť na celú triedy. Všetci sú chvíľu ticho, než sa začnú opäť rozprávať. Počujem za sebou odsunutie stoličky. Min Giho pohľad mi napovedá, že Hyun In stojí za mnou.

„Ty si sa ma bál?" Hyun In nemôže uveriť jeho priznaniu. Min Gi zbledne. „Aj teraz sa ťa trocha bojím," odpovie jej úprimne. Čakám, že sa Hyun In oduje, ale ona sa začne smiať. Odsuniem sa od nej so stoličkou. „Teraz sa ťa aj ja bojím," odpoviem jej pravdivo. Hyun In sa prestane smiať a sladko sa usmeje na Min Giho.

„Prečo si sa ma bál?"

Min Gi nasucho prehltne a povie: „No... Vedela si o mne veľa vecí. Máš samé moje fotky v mobile..."

Podopriem si nad touto komédiou čo sa tu deje hlavu. Typické ráno v našej triede.

„Priznávam," povie Hyun In , „ že som sa chovala trocha posadnuto. Ale!" Hyun In povie hlasno a zrozumiteľne jej ďalšiu vetu : „ Uvedomila som si, že nie si až tak super."

Moja sánka mi padne na zem. „Toto by chcelo popcorn," ozve sa za mnou Hwanin hlas a ja skoro dostanem infarkt. Kedy sa sem dopratala?

Pozriem sa rýchlo na Min Giho. Aj on vyzerá byť v šoku.

„Neber to v zlom," dodá Hyun In a začne mu vysvetľovať to, čo tým chcela povedať. „ Len vždy som si o tebe myslela aký si dokonalý a potom keď som ťa bližšie spoznala tak som o tebe zistila, že to tak nie je. Neustále mi hovoríš samé neuveriteľné veci, ktoré majú ďaleko od reality. Tvoje napodobňovanie zvierat a hlášok z filmov mi trhá uši. Všetko vylievaš a všetko ti padá z rúk. Si viac nemotorný než ja a to už je čo povedať," Hyun In sa pousmeje. Obe s Hwan pritakáme pri jej poslednej poznámke.

„Nevieš moje meno," Hyun In zrazu dodá a chytí sa za hlavu. „Ako som mohla zabudnúť na to najpodstatnejšie?"

Pozriem na Min Giho, ktorý má vypučené pery. Ide plakať?

„Hyun In," povie jej meno a ja sa hodím dozadu za Hwan a začnem jej biť koleno od radosti. „On si pamätá jej meno!!" potichu si zakričím. Hwan ma utišuje, aby počula ich ďalšiu konverzáciu.

„Chcel som ťa od seba odstrašiť tým, že sa budem robiť, že neexistuješ. Naozaj si bola so mnou posadnutá. Nič nezaberalo. Potom sme spolu začali chodiť a ešte viacej sa to zhoršilo, keď si si okrem Jee namotala okolo prstu aj moju mamu. Myslel som si, že ti už nijako neujdem. Nechcel som, aby si sa mi páčila, preto som ťa nikdy nechytil za ruku alebo nepobozkal. No už si nemôžem pomôcť."

„Nemali by sme im dať súkromie?" spýtam sa Hwan, ktorá si skrýva hlavu do dlaní. „Už je neskoro," odpovie mi. Prikývnem. Pravda, lásku si už vyznali... Už len nech sa pobozkajú a bude  koniec tohto ... vystúpenia.

„Už ťa nebudem od seba odstŕčať," Min Gi dopovie svoju poslednú myšlienku a podá jej ruku. Hyun In ju chytí a o sekundu na to už sedí na jeho stehnách a začnú sa bozkávať.

„Aaah, moje očííí," začne protestovať Hwan. Ja sa tiež otočím preč od páriku. Akurát triedna vkročí do triedy. Dá si obe ruky v bok a zastane pred tabuľou. Pokrúti hlavou. Stále je prestávka, preto zvýši čo najviac hlas, aby sme ju všetci počuli. „SONG MIN GI!"

Naskočí mi husia koža.

„Á – áno?" počujem za sebou Min Giho zaskočený hlas.

Triedna začne po ňom a Hyun In ukazovať rukou: „Toto je škola a nie striptízový klub."

„Prepáčte," odpovie jej Min Gi a obe s Hwan zadržujeme smiech. Striptízový klub??

„Zajtra hráš basketbalový zápas tak máš ísť za trénerom," oznámi mu a vyberie sa preč z triedy. Zajtra? Veď je posledný deň školy pred vianočnými prázdninami.

„Neviete s kým?" spýta sa jej chrbta Min Gi. Triedna mu však zmizne z dosahu. Min Gi sa oprie o lavicu. „Beriem späť," povie vyčerpanie , „ to triednej sa viacej bojím."

Zasmejeme sa. No... nie je jediný.

Zapípa mu mobil a rýchlo sa pozrie na správu, ktorá mu prišla. Zamračí sa. „Hráme ďalší priateľský zápas s Utopiou."