som stratená v lese.
dážď po tvári sa nese.
každou kvapkou sa mi vzďaľuješ.
aj keď si to sám neuvedomuješ.
až teraz si ma spoznal.
aspoň maličký signál si poslal.
fuck my life kričíš.
no ani týmito slovami
našu chvíľu neničíš.
práve naopak.
sme v tom spolu.
pod nohami máme smolu.
a tak sa strácam v sebe.
pretože som ťa našla.
a ja ťa rada hľadám.
a strácam sa.
v lese.
s tebou.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
