Just Give Me A Reason [Harry Styles] ✔

31. Chapter

Dlho som rozmýšľala a nakoniec sa rozhodla počúvnuť Kylovú radu. Dnes večer sa zabavím a je mi jedno či to bude s Harrym, alebo bez neho... Už pol hodinu som hľadela na svoj odraz v zrkadle a neverila že som to naozaj ja. Nikdy som sa moc nelíčila a ani sa neobliekala nejak vyzývavo, no dnes som sa to rozhodla porušiť... Nalíčená, učesaná a navlečená do krátkych priliehavých čierno - bielych šiat s hlbokým výstrihom som sa vrátila z kúpeľne späť do izby. Obula som si vysoké topánky, vzala si nejaké peniaze s mobilom a šla dole do haly odkiaľ sa už asi hodinu šírila hlasná hudba. Čudujem sa, že tá hudba nerušila ostatných hosťov, ale zrejme na ňu boli pripravený, keď sa tu ubytovala banda deciek. Vošla som do potemnelej haly a začala sa pomedzi všetkých tých ľudí pretláčať ku baru. Sadla som si na vysokú stoličku a kývla na barmana, ktorý práve vybavoval objednávky na opačnom konci baru.

„Čo to bude kráska?" Spýtal sa ma s úsmevom, keď sa presunul ku mne.

„Jednu Bloody Mary. Ale s dvojitou vodkou." Usmiala som sa a pohodlne sa oprela o barový pult.

„Niekto tu na to ide z ostra." Zasmial sa a začal pripravovať môj drink.

„Keď sa mám baviť tak poriadne. Nie?" Povedala som mu ešte stále s úsmevom a trochu sa porozhliadla, aby som našla Harryho, alebo svojho brata. Ani jedného som nikde nevidela, tak som svoju pozornosť znova presunula ku sympatickému chalanovi za barom.

„A to sa ideš zabávať sama? Kde máš svojich priateľov?" Zaujímal sa, keď predo mňa pokladal pohár s červeným nápojom.

„Žiadnych nemám." Mykla som plecom a napila sa. „Vieš, nie som v triede moc obľúbená." Zasmiala som sa akoby som povedala nejaký dobrý vtip.

„Tomu neverím." Pokrútil hlavou. „Určite sa tu nájde aspoň jedna osoba, ktorej na tebe záleží."

„Hm.. Možno môj brat. Ale aj ten sa teraz určite niekde zabáva s inými dievčatami a na mňa kašle."

„A čo priateľ?" Spýtal sa a ja som sa uchechtla pri spomienke na Harryho.

„No on je..." Nevedela som čo viac povedať. Ani neviem kde je a jemu je očividne úplne jedno kde som ja a čo robím. Som mu ukradnutá. „To je vlastne jedno. Nebudeme si predsa kaziť večer rečami o mne. To nie je nič zaujímavé. Radšej si pripime!" Zdvihla som pohár a chcela si s ním pripiť, no on pokrútil hlavou.

„Ja nemôžem." Zasmial sa a ja som sa zamračila. „Som v práci." Dodal keď videl môj pohľad.

„Ja to na teba nepoviem." Žmurkla som naňho. Bože. Naozaj tu s ním práve flirtujem?

„Fajn." Povzdychol si a nalial si pohár vodky. „Ale len jeden."

„Iba jeden." Prikývla som.

„Tak na čo si chceš pripiť?"

„Hmm.. Na tento moment? Na nás." Navrhla som.

„Tak na nás." Štrngli sme si a obaja sa napili. „Ako sa vlastne voláš?" Spýtal sa ma a ja som sa rozosmiala. Naozaj skoro sa ma pýta na meno.

„Lea. Ty?"

„Teší ma Lea. Ja som Cody." Potriasli sme si rukami a ja som mu podala prázdny pohár, aby mi namiešal ďalší drink.

XXX

„Codyyy..." Zakričala som už pripitým hlasom na barmana, ktorý mi opäť zmizol z dohľadu a otrčila pred seba prázdny pohár, aby mi znova nalial. Už ani neviem koľký pohár to bol, no konečne som sa dostala do tej správnej nálady, kedy som nič okolo seba neriešila.