Boy from the fitness [SK] (dokončené)

Osemnásť

Prešla som ku dverám a nahlas vydýchla. To zvádneš Beth..len jedna večera, len jedna.. Stále dookola som si opakovala dúfajúc, že to zabere. Nestalo sa tak, a moje srdce bilo šialene ďalej. Predsa len, prvý krát uvidím bratovu priateľku, ktorá je 'tá pravá', zároveň jej povrchného otca a brata o ktorom neviem absolútne nič.
S ďalším hlbokým nádychom som potiahla kľučku a otvorila vchodové dvere.
"Ahoj Eliz" privýtal ma Ben držiaci za ruku štíhlu, simpatickú brunetku.
"Ahóój!" Loraine pustila Benovu ruku a vtiahla ma do objatia. Objatie som jej neisto opätovala a snažila sa usmiať aspoň z časti tak ako ona.
"Ahojte, dobrý deň Pán.." zdvorilo som pozdravila a nechala jej otca dokočiť vetu.
"Hood. Arvin Hood.." usmial sa na mňa.
"Oh fajn, tak nech sa páči, poďte dovnútra" rukou som pokynula ku kuchyni.
Loraiin otec vyzeral presne tak, ako mi ho Ben opisoval. Postarší chlapík s plešinou, nahladko oholenou bradou a s menším pivným bruchom. Svojím spôsobom vyzeral simpaticky. (poznáte typi ľudí, čo sú až taký škaredý, až sú pekný? :D toto je jeden z prípadov :D).
Pohľadom som prebehla po hosťoch a zrazu mi nesedel počet. Ja, Ben, Loraine, Arvin..áno! Chýba jej brat!
"Ospravedlň môjho syna, mal ešte nejaké povynnosti, takže bude pár minút meškať" on mi snáď číta myšlienky!
"To je v poriadku pán Hood."
"Aký pán Hood?! Hovor mi Arvin, potom sa necítim ako starček!" spolu s ostatnými sa usadili za stôl.
"Dobre Arvin" zasmiala som sa nad jeho prívetivosťou. Vôbec nepôsobil ako nafučaný milionár, ktorým vraj bol. "Dáte si niečo na pitie? Víno, pivo, minerálku?"
"Ja by som ťa poprosil pivo" Arvin si pomädlil ruky, nad čím som sa opäť zachichotala.
"Ja šoférujem, takže len minerálku" odpovedal Ben.
"Loraine?" podvihla som obočie.
"Eh, radšej len minerálku" v hlave sa mi vyjavili spomienky na naše prvé stretnutie, kde mala tak trochu pár promile..
"No ták, Ben povieš mi ako ste sa zoznámili" nadviazala som rozhovor hneď po tom ako som pred nich poukladala poháre.
"Vlastne je to celkom zábavná story.." uchechtol sa a pozrel na Loraine. "Bolo to na jednom firemnom večierku, a tak nejak sme si hneď padli do oka"
"Áno, ale nespomenul si, ako si na moju sukňu vylial omáčku na krevety a následne si to poutieral špinavou utierkou." so smiechom poznamenala Loraine.
"Ty si teda nemehlo Ben" chúďa dievča..
"Potom mi to čistil na dámskych wéckach, čo sa určite v práci preberá ešte doteraz..a potom som ho donútila ma odviesť domov."
"Hej, a v práci som ťa vídaval každý deň, a zakaždým si mi nadala za tú sukňu.."
"No môj príbeh je ten najlepší.." tajomne sa zapojil Arvin.
"S radosťou si ho vypočujem" lakťami som sa oprela o stôl a počúvala jeho rozprávanie.
"Vlastne je to o tom, ako som im na to prišiel.."
"Nie, prosím Arvin! To mi nemôžeš urobiť!" skočil mu do reči Ben.
"Ticho! Ja to chcem vedieť" ďalej som ignorovala Benove vyhrážky a sústredila sa na Arvina.
"Raz v noci som prišiel domov zo služobnej cesty skôr, aby som prekvapil Loraine. (pozn.: oni bývajú spolu ;) teda Loraine, jej otec aj jej sestry :D nabudúce to vysvetlím ;)) Dosť ma prekvapilo, keď som videl v obývačke poháre na víno, kvety a podobné klišé" žmurkol na Bena a ten sa začervenal. "Myslel som si, že si Kaytlin, moja najstaršia dcéra, urobila romantický večer s manželom. Tak som išiel do Lorainej izby aby som ju nastrašil v spánku. Mala si viedieť výraz tvojho brata, keď som ich nachytal v posteli. Najskôr som mu chcel vynadať a trochu ho zmaľovať, no keď som videl ako tam pobehuje a rýchlo sa oblieka, chitil som záchvat smiechu a nezmohol sa na slovo."
Ben sedel na stoličke a mal na tvári výraz mučeníka. Chcel sa scvrknúť, a prepadnúť sa pod tú stoličku, podľa toho aký bol bledý. Ja, Arvin aj Loraine sme mali záchvat smiechu na jeho reakcií ale aj na celom príbehu.
"Ben, no ták.. Tak si sa bál, čo urobí otec až nám na to príde, a on sa len dobre zabával. Tak sa tu netvár ako chudiatko a priznaj si, že ťa potešila jeho reakcia" utešujúco ho Loraine hladila po ramene.
"Úprimne? Čakal som, že to bude horšie" pozrel sa na nás a pokračoval. "Aj keď nad tým tak rozmýšľam, neviem či by nebolo lepšie to prefackanie."
Dobre sme sa zabávali keď sa po dome rozozvučal zvonček.
"To bude Walter." podotkol Arvin.
"Ja idem otvoriť" vstala som od stola a smerovala k vchodovým dverám, za ktorými mal stáť náš posledný hosť.
Váhavo som stlačila kľučku a vykukla už na tmavú ulicu. Pred dverami stál štíhli muž s dlhšími vlasmi nagélovanými a začesanými dozadu. Na sebe mal nohavice, bielu košeľu a čierne sako. Pôsobil vážne elegantne, a s tými vlasmi sexi..čo to trepem, proste vyzeral dobre.
"Ty musíš byť Walter." podala som mu ruku a usmiala sa.
"Áno, a ty Elizabeth." opätoval stisk mojej ruky a premeral si ma orieškovo hnedými očami.
"Bingo, poď ďalej, už ťa čakáme" zaviedla som ho do kuchyne a s každým sa zvítal.
Neustále som na sebe cítila jeho skúmavý pohľad. Bolo to divné, ako si ma celú prezeral, až s priveľkým záujmom. Sadol si vedľa mňa, keďže oproti nám sedel Ben s Loraine a za vrchom stola Arvin. Bol tak blýzko, až mi to bolo nepríjemné..alebo?
Naložila som nám všetkým jedlo a vnímala, ako sa na mňa stále pozerá. Arvin rozprával svoje zábavné príhody, na ktorých som sa muslea zasmiať aj ja. Vlastne to nebol až taký suchar ako tvrdil Ben. Určite je to jeden z tých tipov 'nemiešať prácu a súkromie', čo sa odzrkadľuje aj na správaní.
"Ideme umyť riad." ponúkla sa Loraine a spolu s Benom vstali a spratali riad zo stola.
"Môžem si odskočiť?" opýtal sa Arvin a vstával tiež.
"Samozrejme. Po schodoch a hneď do ľava."
"Takže tvoj brat konečne ulovil moju nedobytnú sestričku?" otočil sa na mňa Walter, keď sme už boli sami.
"Vyzerá to tak" naše kolená sa letmo dotýlali, a už len z toho malého dotyku som mala divný pocit v bruchu.
"Konečne. Veď koľko ona má? Dvadsaťtri? A nemala poriadne žiadneho chlapa.. Už som si začal myslieť, že je mníška a podstupuje celibát.."
"Celibát môžu mať len chlapi..myslím" zaškerila som sa nad jeho výberom slov. Sexy a drzý..vražedná kombinácia.
"Podľa mňa, je to blbosť. Sú to predsa prirodzené mužské pudy. Nechápem ako niekto nemôže..-"
"Nepokračuj!" skočila som mu do reči skôr, ako dostanem záchvat smiechu na jeho nezmyselných rečiach.
"Zase trepem od veci, čo?"
"Iba trošku" napravila som si podvyhnuté šaty, aby nemal príliš veľký výhľad.
"Mládež?! Je čas vyraziť! Žiadne prespávačky nebudú." Do chodby sa vrútil Arvin a pokynul na odchod.
Ben aj Loraine ho nasledovali, a tak som vstala aj ja. Môj balanc to však nevydržal a vysoké opätky ma znovu zradili...

∆∆∆∆∆

Here it is :3
Ani neviem čo mám momentálne písať, keďže všetko dôležité som Vám na teraz zdelila.. :D
Dala som si predsavzarie, že už nebudem písať v noci..a hádajte čo! Momemtálne je 23:57! :DD neviem prečo, ale nikdy nestíham, preto to píšem po tme a v čiastočnom spánku :D -,-
Mám hotovú novú obálku, ktorá je oooomnoho lepšia ^^ aspoň dúfam :D neviem kedy ju sem dám :D
Poteší ma pekný koment a votííík :D :333

Your writter :* -Em ❤
See ya later, darlings :*