Naraňajkoval som sa spolu s mojími troma mačkami ktoré mi zožrali polovicu raňajok. Sedel som a pozeral na stenu pretože som čakal aký koniec bude mať moja obľúbená telenovela "Omietka na stene". Potom som si všimol dieru v stene a keď že som sa bál že ma maminka zbije rýchlo som ju zakryl svojou fotkou. Ako som fotkou zakryl dieru v stene stena praskla rýchlo som zozbieral všetkú srsť svojich mačiek a zmiešal ju s blatom aby som upchal diery. Vyzeralo to tak že to drží a šiel som si uvariť čaj ktorý bol pravdepodobne po záruke. Mal som z toho čaju halucinácie a uvidel som na schodoch svojho otca v ženských šatoch a hovoril mi že mamka sa vracia domov.Halucínacia môjho otca mala pravdu o chvíľu prišla domov mamka snažil som sa jej povedať aby nešla do obyvačky lebo že tam nie je nič k videniu. Keďže moja mamka má rada rovnakú telenovelu "Omietka na stene" šla sa tam rýchlo pozrieť.Mamka sa otočila a spýtala sa ma na nový dizajn našej steny. Povedal som jej že stena potrebovala chlpy našich mačiek lebo jej bola zima. Mamka sa potešila že myslim aj na ostatných nie len na seba. Samozrejme pravda bola iná pretože som nechcel dostať výprask za tú dieru v stene tak že som myslel iba na seba. Potom som šiel vonku pretože som si všimol že niektoré chlpy zo steny odpadávajú. Bolo potrebné urobiť lepšie a kvalitnejšie blato a oholiť všetky mačky z ulice aby to držalo. A tak som si zobral mamkin holiaci strojček na fúzy a strnisko a šiel som najprv oholiť spolužiaka. Spolužiak sa bránil pretože si chcel nechať narásť dlhé vlasy aby zapadol do klubu motorkárov ktorý pletú ponožky pre dôchodcov. Nevzdával som sa a povedal som mu že mu dám cukrík ktorý sa mi záhadne zjavil vo vrecku. On nakoniec súhlasil a tak som jeho vlasy použil a došlo mi že vlasy sú pevnejšie ako mačacia srsť tak som sa rozhodol oholiť viac ľudí. Šiel som za susedmi nech mi darujú vlasy aby som zalepil dieru v stene. Po dlhom presviedčaní a po nákupe cukríkov sa mi podarilo dostať to čo som chcel. A tak sa mi splnil sen stať sa aspoň na jeden deň holičom.
