Vášeň alebo láska

Siedma kapitola - Bozk

Amber

Od Alexa som odchádzala s úsmevom na tvári. Kto by sa mi aj čudoval? Sex s ním bol vážne úžasný. A môj pracovný návrh prijal. Vedela som, že to neprijal len kvôli dobrému sexu. Alex nikdy neprijal nič, čo by pre neho nebolo výhodné. A rozhodne by ho neovplyvnil ani sex so mnou.

Vo výťahu som si ešte poslednýkrát opravila bordový rúž a nasadila som si slnečné okuliare. Pred Alexovou budovou ma určite už čakali novinári. Vždy som si myslela, že tu v Londýne budem mať viac pokoja už len preto, že naše vydavateľstvo je nové v Európe. Ako to vyzerá je to tu ešte horšie ako v New Yorku.

A ráno ma už čakali pred mojím bytom, čo mi dosť narušuje súkromie. Po ceste sem som si musela vybaviť osobných ochrankárov. Áno ochrankárov. Alexovi som to nepovedala. Zbytočne by som mu pridávala starosti. Sama ani neviem čo medzi nami je. Nechodíme spolu, ale spíme spolu. Takže je to ťažko určiteľný vzťah.

Vyšla som z výťahu a pred vchodom do budovy ma už čakali foťáky. Moji ochrankári sa im snažili zabrániť, aby vošli do budovy. Recepčná na mňa zazerala ako na vrahyňu. Alexova obdivovateľka.

Vyšla som von, pričom mi ochrankári razili cestu k autu.

K autu som sa dostala až po desiatich minútach tlačenia.

Keď som konečne sedela v aute, zvonil mi telefón. Eva.

Čo sa deje?

„Ahoj Eva, deje sa niečo?" zdvihla som jej telefón.

„Amber kde si? Už desať minút meškáš na schôdzku s Garrettom Warrenom. Túto schôdzku nemôžem urobiť za teba. Už ste sa na niečom dohodli a ja o tom nič neviem. Kde trčíš?"

„Novinári. Bola som u Alexa kvôli tomu návrhu, ktorý som ti spomínala. A novinári si ma odchytili vonku. Maximálne o desať minút tam budem. Povedz Garrettovi, že sa vážne ospravedlňujem," požiadala som ju.

„Dobre poviem mu to, ale vyzerá dosť naštvane. Jazdite opatrne," zložila to.

Išla som zomrieť. Môj šofér šiel čo najrýchlejšie.

O sedem a pol minúty som už vystupovala pred budovou. Z auta som vystúpila čo najladnejšie a vošla som dovnútra. Vybehla som hore schodmi ako nič.

Vo svojej kancelárii som sa zbavila svojho kabátu a vzala si všetky podklady. Poslednýkrát som si opravila vlasy a rýchlym krokom bežala do zasadačky.

Vošla som dovnútra a za stolom som našla Garretta, Evu a pár ďalších ľudí, ktorých som nepoznala. Garrett si ma premeral pohľadom.

Čo bolo ale najhoršie? Na telke šiel televízny program , ktorý ukazoval zábery. Na záberoch som bola ja ako vychádzam zo svojho domu a ako vychádzam z Alexovej budovy. A všetko bolo počuť. Boli počuť ich otázky. Hoc som im nič neodpovedala ich otázky boli dostačujúce.

„Čo ste robili u pána Alexa Mendeza?"

„Ste Alex Mendez a vy pár?"

„Čo je medzi vami a pánom Garretom Warrenom, včera ste boli uvidení na firemnej párty?"

„Je pravda, že je pán Warren váš sused?"

Skoro som skolabovala. Eva to rýchlo vypla. Garrett sa na mňa pozeral s neutrálnym pohľadom. Nepovedal ani slovo. Všetky oči boli na mne.

„Všetci okamžite von!" zakričal Garrett.

Nadskočila som, tak som sa zľakla. A ja som sa nikdy neľakala.