Azyl ✔

36ǂ Higher Demon and the Girl

Media: Ann Winston

Higher Demon and the Girl

„Vyzerá to tak, že prítomnosť démonov už nemôže byť považovaná za raritnú," ozval sa Hugo ako prvý. I keď sa pokúšal znieť humorne, jeho hlas neniesol žiadne známky humoru, ale bol naplnený strachom.

Pomaly sa začali z tmy vynárať ďalší a ďalší démoni, ukazujúc rôzne bizarné tvary. Prichádzalo ich čoraz viac a viac. Ann doteraz cítila strach, ale pri počte groteskných postáv, ktoré ich obkolesovali zo všetkých strán, ju napĺňal des. Des, kvôli ktorému sa triasla a takmer nedokázala dýchať. Akú šancu mal človek voči jednému démonovi? Na odpovedi nezáležalo, pretože proti démonom v toľkom počte, aký sa vynáral z lesa, boli ich šance nulové.

Pán Tate nahlas vyslovil to, čo si Ann pomyslela: „Sme mŕtvi."

„Pán Tate, môžem vás ubezpečiť, že sa nechystám prikloniť k vášmu názoru," povedala odhodlane Ruth, ktorá bola azda jediná, ktorá nedala najavo strach. Hneď po týchto slovách vbehla do domu a čo najrýchlejšie sa vrátila s Terrou v rukách. „Nikdy ste mi neodpovedali na otázku, Nikto, či je pravda, že vlastníte Caelum. Ak áno, je najvyšší čas tasiť ho. Len málo zbraní dokáže ublížiť démonom rovnako ako ľuďom, no tieto meče sú toho určite schopné. Vy ostatní – útočne na hlavy, ak ich chcete zabiť."

Jej rýchly odchod a  príchod vyvolali medzi démonmi pohyb a nepokoj. Ann videla, ako sa hýbu – síce len malými krokmi a ich pohyby ostatných končatín boli pomalé. Ako more, o ktorom vedela len z príbehov od Williama. Ako more predtým než sa rozbúri a pohltí všetko vôkol seba. Ich pohyb nemal žiaden vzorec, žiaden zmysel, a to jej prišlo desivejšie než ich objavovanie sa pred nimi. Sálal z nich nedočkavosť, nevraživosť a žravosť. Akoby len čakali, kedy ich na nich niekto vypustí. Ako šialené psy.

Nikto vytiahol Caelum z pošvy. Jeho kryštálový povrch ožil, akoby vyžaroval svetlo zvnútra. Ann okamžite odtiahla pohľad od démonov a zapozerala sa na žiariaci kryštál v temnote. Pri pohľade na Nikoho videla, ako cítil prúdiť vo svojich žilách. Bolo to vidieť v zovretí rukoväte a plných nádychoch, ktoré do seba vpúšťal, aby spracoval to, čo cítil. Ruth s Hugom sa na neho prekvapene pozreli a vymenili si znepokojené pohľady. Ruth takto pri držaní Terry nevyzerala ani zďaleka. Meč v jej rukách vyzeral takmer ako každý iný a ani jeho nositeľka nepôsobila inak, nadľudsky. Ann sa v hlave zjavila otázka, či je za žiarou Caelumu aj niečo iné než magický pôvod meča. Williamovo rozprávanie ju naučilo mať otvorenú a zvedavú myseľ. Nikto si pohľad pašerákov nevšimol. Pozeral sa na iba na démonov, ktorí sa pri pohľade na Caelum prikrčili a na ich znetvorených tvárach sa objavila nechuť. Ann pocítila nádej, no bola príliš malá, aby čo i len trochu uhasila strach, ktorý ju ovládal.

„Je jedno, aké mocné sú naše zbrane a akí sme silní. Toľko démonov sami neporazíme," otočila sa na Ann, ktorá pri jej pohľade prestala dýchať. Vedela, čo sa Ruth chystá povedať. Dostane úlohu a nebude v nej môcť zlyhať. „Budeme potrebovať pomoc Reiny. Zdržíme ich tak dlho, ako len budeme môcť, aby si na to získala dosť času," potom sa k nej naklonila bližšie a hovorila tichším hlasom: „Keď raz začneš, nesmieš prerušiť tok slov – nesmieš medzitým povedať slovo, ktoré nie je súčasťou kúzla, nesmieš na nikoho z nás hovoriť a nesmieš ani len zvolať niekoho meno. V tom momente je kúzlo prerušené a ty budeš musieť začať odznova. Bude to náročné a tvoje sústredenie bude narušené bojom. Nesmieš sa nechať ničím ovplyvniť, rozumieš?"

Ann rýchlo prikývla, aby nedala šancu svojej tvári ukázať svetu ako veľmi sa bojí a ako veľmi si neverí natoľko, aby túto úlohu bez problémov zvládla. Potom sa posunula viac do svetla, aby lepšie videla na písmená, ktoré sa sem-tam menili na krkolomné slová. Bude si musieť dať pozor, aby ich vyslovila správne a nepoplietla. Nemajú čas na to, aby kvôli chybe zlyhala a musela kúzlo začínať odznova. A nemajú nikoho iného, kto by ju v tejto úlohe mohol nahradiť.