89°

216 10 0
                                    

To, že sme ich stretli sa mi absolútne nepozdávalo. Nechcel som sa s nimi baviť. Po tom všetkom, čo sa stalo, som toto stretnutie túžil čo najviac oddialiť. Môj prvý plán bol jasný. Odvrátil som pohľad a snažil sa potiahnuť Ruby za mnou. Chcel som proste pokračovať v ceste a tváriť sa, že toto stretnutie sa nikdy neodohralo. Keby to bolo také jednoduché.... Ruby mala zjavne úplne opačný názor ako ja. Potiahol som ju dopredu a keďže ma držala za lakeť, chvíľu so mnou aj kráčala. Potom však prudko zastala a tým sa mi vzoprela. Donútila ma zastaviť tiež. Pozrel som sa na ňu pohľadom nahnevaného otca. Bolo mi jasné, čo bude chcieť, aby som urobil.

,,Nejdem za nimi! Nejdem, Ruby!" zavrčal som potichu tak, aby to počula len ona, ale za to rázne. Neexistuje sila, ktorá ma dnes donúti baviť sa s nimi!

,, Nebuď ako malý chlapec! Vieš, že sa tomu nemôžeš navždy vyhýbať." šepla mi a chytila ma za zátylok, aby som jej hľadel do očí. Periférne som videl, ako nás moja rodina z diaľky sleduje. ,,Ani ja nie som z tohto stretnutia nadšená, ale nemôžeš ich celý život ignorovať. Uzmierili sa. Oni dvaja sa uzmierili. Nemyslíš si, že keď mu odpustila Leona, mohlo by to byť na dobrej ceste aj medzi vami dvomi? Chýba ti, tak si to priznaj! Potrebuješ strýka vo svojom živote, zlato." bola síce o viac než hlavu nižšia odo mňa, ale držala ma za krk a pozerala sa na mňa, akoby tu práve ona mala tri metre a ja som bol oproti nej malý neposlušný chlapec. Povzdychol som si, pretože som v hĺbke duše veľmi dobre vedel, že má pravdu. Raz sa im budem musieť postaviť, aj keď momentálne veľmi nechcem, aby to bol práve v tento doteraz tak príjemný deň.

,, Nechcem sa s nimi baviť." povzdychol som si napoly porazene. Iný argument som narozdiel od nej nemal.

,, Ja viem, že nie, ale prosím ťa! Vieš, že to raz muselo prísť a teraz to za vás vyriešila náhoda. Len ich pozdravíme a uvidíme, kam to bude smerovať. Ver mi, nedopadne to zle. Chvíľka, nič viac nechcem!" pozrela sa na mňa šteňacím pohľadom, ktorému som naozaj nebol schopný odolať. Zhlboka som vydýchol prebytočný vzduch a usmial sa na ňu.

,,Môj strýko má také skurvené šťastie, že mám po boku takú rozumnú ženu. Iná by ho nechcela ani vidieť po tom všetkom." usmial som sa, chytil ju za hlavu a dal jej bozk na čelo.

,,Musíte si to vyriešiť a na mňa pri tom ohľad neber. Nemôžeš sa tváriť, že pre teba neexistuje chlap, ktorý ťa vychoval a celý život sa o teba staral." povedala mi a ja som ju už len za tú myšlienku pobozkal na pery. Mala pravdu vo všetkom, čo mi práve povedala.

Ruby ma chytila s úsmevom za ruku a ja som ju odviedol k mojej rodine. Bruno sa zatváril prekvapene, keďže celú situáciu medzi nami sledoval. Muselo mu dôjsť, že nebyť Ruby, ani sa neotočím a už dávno sedím v pizzerií, kam sme mali pôvodne namierené.

,,Ahojte!" pozdravil som sa odmerane. Nemal som v pláne to strýkovi tak ľahko darovať, po tom všetkom, čo mi v ten skurvený deň povedal. Ruby ich, napriek všetkému, obdarila ešte aj úsmevom. Trošku nervóznym, no snažila sa pôsobiť vyrovnane. Tú ženu naozaj nemôžem viac obdivovať. Obaja nás pozdravili a Leona sa široko usmiala na nás oboch, hoci i ona vyzerala dosť vyvedená z miery.

Ruby sa s Leonou naozaj skamarátila, takže o tie dve som sa vôbec nebál. Boli sme niekoľkokrát všetci spolu aj s deťmi v meste, u nás alebo na nejakom výlete. Rozumeli si, z čoho som mal úprimnú radosť.

Dokonca spolu boli aj samé s deťmi na výlete vo vodnom svete. Mal som ísť ja a Ruby mala mať program s Ryanom, no všetko sa na poslednú chvíľu zmenilo. Ráno, tesne predtým, než prišli, mi volali z roboty, že musím zaskočiť za kolegu, ktorý si ráno zlomil nohu. Deti prišli asi päť minút po tomto telefonáte a keď som im povedal, že nemôžem ísť s nimi, tvárili sa ako malé kôpky nešťastia. Nebolo možné, aby som s nimi šiel. Vtedy sa do toho vložila Ruby s tým, že ona zruší Ryana a pôjde s nimi, aby decká neboli také smutné. Vyobjímali a poskákali ju akoby od nej práve dostali ten najlepší darček všetkých čias. Naozaj ju zbožňovali. Išli teda len oni štyria spolu a ja som predtým nie príliš nenápadne upozornil Leonu, nech nie je invazívna a nepýta sa nevhodné veci. Samozrejme, odsúhlasila mi to a užili si to spolu aj bezo mňa. Ruby sa vtedy veľmi tešila a zostala trošku dojatá, pretože jej Leona povedala, že už patrí do rodiny a je rada, že som si našiel práve ju. Odvtedy mali naozaj dobrý vzťah a Leona chcela, aby sa Ruby v našej rodine cítila čo najlepšie.

BojovnýDonde viven las historias. Descúbrelo ahora