Najlepší školsky výlet môjho života ⭐ / write: lydss

Úvod

Je ráno.

Pondelok -7:25
O 8 my začína škola.
Vstala som a...
Y/n: Počkať... ZAS NESTÍHÁM!
koľko je hodín?
*pozrela som sa na hodiny *

7:25?!
Rýchlo som vstala. Utekala do kúpeľne a nasledovne som sa obliekla.
Obliekla som si toto

Rýchlo som utekala dole schodmi a ako nečakane som SPADLA.
T(Tomáš) je môj brat. Má 19 a správa sa ako decko aj keď je starší ako ja.
A zabudla som povedať že hrá hokej.
Ja zas Futbal. U nas skoro každý športuje.
T: Gratulujem dosiahla si PRESNE 2000 padnúťie dohto mesiaca!
*smial sa*
Y/n: jeeej ďakujeeem
*povedala som ironický *
T: ideš do školy?
Y/n: Jj
T: odveziem ťa idem cestou.
Y/N: ok... A kde vlastne ideš?
T: Jj vlastne som zabudol idem ku Samovi.
Y/N: ok tvarme sa že vieme kto to je
T: Ty nepoznáš Sama?
Y/N: záleží aký samo
T: Veď Kňažo (srry ak som povedala zle priezvisko ale neviem si spomenúť)
Y/N: Počkať... Ten hokejista?!
T: Jop!
Y/n: Čooooo?! Si normálny?! A ty si my to nepovedal?! Hneď ma po skole s nim zoznámiš!
T: no ok...

*odviezol ma do školy *
V škole:

U(učiteľka) : Takže riaditeľka sa rozhodla že našu (športovú) triedu pošle do Pekingu na Olympiádu.

Y/n: ČO?!?
*celá trieda začala kričať *
Y/n: FAKT IDEME DO PEKINGU?!
U: áno!
M(majka) moja najlepšia kamoška.
Bavím sa len s ňou. Mame podobne názory. Bavíme sa spolu už pomali 7-8 rokov.
M: prepáč ale ja nepôjdem.
Y/n: čo? To my nemôžeš urobiť.
M: prepáč rodiča my to nedovolia.
Y/n: tak čo už...

Síce som bola smutná že neide Majka ale strašne som sa tešila do Pekingu!

Skončila škola a prišiel po mňa Tomáš.

Y/N: čau Tomáš
S: Caves
J: ahoj Y/n
Š: Čauko
Y/n: JURO? ŠIMON?!
*všetci(žiaci) sa otočili a začali utekať k auto a kričali "SLAF-KOV-SKY" *
Rýchlo som nastúpila do auta a odišli sme.
Š: fuuu tak to bolo na tesno
S: nevedel som Juro že máš takých fanúšikov
J: ta ja všade známi
*zasmiali sme sa*
J: A ty Y/n koľko máš rokov?
Y/n: šesť-
*začali sa smiať *
T: si vpohode Y/n?
*povedal zo smiechom *
Y/n: Len som furt v šoku...
Š: z nás?!
Y/N: mhm
J: z nás v šoku být nemusíš
J: a vlastne koľko máš rokov?
Š: veď 6  *smial sa*
J: prestaň Šimon
Y/n: mam 16
J: aha
Prišli sme ku mne domov a Juro, Šimon vystupovali tiež.
Otvorila som dvere a pozrela som sa na mamu takým prekvapeným pohľadom.
M(mama) : Ooo aka vzácna návšteva
J: dobrý deň
Š: dobrý
T: dobrý dobrý len poďme musíme niečo po riešiť
*išli do izby *
Y/N: MAMA!! TO JE SLAFKOVSKY!
Nakukol z druhého poschodia
J: hovorila si niečo?
Y/n: nie nie
*odišiel*
M: áno viem! Ale čo tu robí? Odkedy sa baví s Tomášom?!
Y/n: čo ja viem. INAAAK IDEEM DOOO
PEKINGUUUU
M: hahaha určite
Y/n: naozaj zo školou!
M: aha. A kedy odlietate?
Y/n: zajtra ráno
M: tak to sa choď baliť
Y/n: Okkk

Išla som sa baliť. Keďže už boo večer tak som si obliekla niečo takéto :

Išla som si urobiť nejaký snack.
Ako som išla do kuchyne tak som nabrala do Jura.
Y/n: prepaaaač
J: vpohodee
Y/n: a ty vlastne neideš na Olympiádu?
J: idem prečo?
Y/n: tak prečo si ešte tu?
J: ja zajtra poobede idem
Y/n: aj jaaaa
J: asi ideme tým istým lietadlom
Y/n: asi jj. Idem si robiť snack chceš niečo?
J: dám si
*išli sme a urobili sme wafle*

Koniec 1 kapitoly.
OSPRAVEDLŇUJEM SA ZA CHYBY!
dnes vyjde ešte ďalší.