Donútená žiť

💜Usmej sa 💜

Tento človek je bol neskutočne arogantný. Ako niekto taký môže existovať. Trielim domov, aby som sa mohla prezliecť do niečoho teplého, piť čaj a čítať knihu. Bol to taký krásny deň no od momentu, čo som ho stretla je zamračené a vyzerá to tak, že bude pršať. Naozaj pršať začalo, prv pár kvapiek a o sekundu neskôr to bola búrka. Musím sa domov dostať, čo najskôr. Určite to bol černokňažník, nie je možné, aby sa počasie menilo tak rýchlo. Lord aj ja sme boli špinavý od blata, mokrý a hladný.



Cez les som musela spomaliť inak hrozilo veľké nebezpečenstvo, mohla som ublížiť Lordovi aj mne. Len, čo sme doň vošli všetko sa ponorilo do tmy. Cítila som sa ako v noci, očami som musela žmúriť, aby som videla pred seba. Nie je dobré byť od stromami. Klusali sme lesom, mokrá zem sa lepila na kopytá a niekedy to znamenalo pošmyknutie sa. Musím ho dostať, čo najskôr domov. Boli sme už tak blízko, Videla som koniec lesa to svetlo bolo také jasné. Niekoľko metrov som ho popchla a cvalom, ktorí sme skúšali len pár krát za život sme trielili domov. Skúšali sme to pár krát, keď bolo slnečno a bol pri mne brat, pretože som to nezvládla a musela som spomaliť. Väčšinou sa mi šmykla noha a skoro som spadla no nikdy ma Lord nezhodil. Teraz však bola iná situácia. Vedeli sme to obaja. Držala som sa ho, čo najpevnejšie, nohami som sa poriadne zaprela do strmeňov. Kvapky vody mi udierali do očí no nesmela som ich zatvoriť, boli všade. Videla som všetko rozmazane no podarilo sa nám prísť až do stajní. Lucas na nás čakal. Konečne som si mohla utrieť vodu z tváre. Videla som jeho zhorenú tvár.

- Slečna poďte dole ja sa o neho postarám no musíte ísť do domu inak ochoriete. Rýchlo. - Poslúchla som a utekala do domu. V hale nebol nikto a prvé minúty som si naozaj myslela, že ma nikto neuvidí no nestalo sa tak.

- Esme, ty si naozaj bola v tej búrke von. Čo... Čo to máš na sebe ? - Jeho zhrozená tvár sa stala nahnevanou. Toto bolo naozaj zlé. James ma chytil za ruku v vláčil do mojej izby. Marien, ktorá v nej upratovala sa ma zľakla a hneď Jamesa vyhnala.

- Slečna, ako to vyzeráte ? Pripravím vaňu, rýchlo sa vyzlečte a zabaľte do deky. Nesmiete ochorieť. Ako vás to napadlo, aj keď nikto nemohol vedieť, že bude pršať. - Stála som ako zamrznutá. - Slečna ! Okamžite sa vyzlečte.

Prebralo ma to z tranzu. Vyzliekla som sa z mokrého oblečenia a zabalila sa do deky. Marien je naozaj jedno či som nahá alebo nie. Videla ma, ako malú takže to je jedno. Čakala som, neviem koľko prešlo jediné, čo som cítila bolo chlad, mokré vlasy a hlad. Stále som bola hladná.

- Slečna, vaňa je pripravená. Poďte, poďte. Donesiem vám niečo na jedenie ?

- Prosím áno, teba mi zoslalo samo nebo alebo si bosorka. Čítaš mi myšlienky. - Len sa zasmiala a, kým som sa vyhrievala v teplej vode odišla do kuchyne. Ponorila som sa úplne pod vodu. Pokožka mi brnela. Doma. Vynorila som sa, utrela si vodu z tváre a uvidela vedľa vane jedlo. Anjel. Nevadilo mi, že mám mokré ruky. Videla som hrianky so slaninou a čajom. Brala som jednu o druhej a nenechala jedinú omrvinku.



Pôjdem spať. Je mi jedno, že je pred večerou, som najedená. Splnila som posledný cieľ, ktorý som mala v hlave. Prísť domov v bezpečí, splnené, prezliecť sa, splnené a najesť sa. Splnené.

Luss