Little Things 2 (H.S. -- SK) - dokončené

5. kapitola

,,Majte sa a dávajte na seba pozor. O týždeň prídte na kontrolu." povedal mi doktor a ja som konečne odchádzala z tejto nemocnice.

Je veľmi divné že ako rýchlo prešli 3 mesiace. A nemôžem tomu ani uveriť že som ich prespala.

Premýšľam nad tým že či o mne vie Harry. Možno už aj na mňa zabudol. Začínajú sa mi plniť oči slzami kým mi nedošlo že som sa ešte na telefon nepozerala. Doktori zachránili môj telefon s prasknutým displejom. To nevadí, aspoň že ide.

Keď som zapla mobil mala som 10 zmeškaných hovorov. Od Harryho. Teraz mu ja určite nebudem volať, volal mi pred dvoma mesiacmi. Podľa mňa už ani nevie kto je Ellie Neerson.

Mobil som si vipla a vložila do zadného vrecka.

Nial!! Ja som na Nialla úplne zabudla!.. Znova som zapla telefon a vytočila Niallové číslo.

,,Ano?" zdvihol Niall telefon.

,,Ahoj Niall! Tu je Ellie." pozdravila som ho.

,,Ellie? Si to vážne ty?! Prečo si sa neozvala? Vôbec som o tebe nič nevedel. Ani do práce si nechodila." vyhrkol na svoje otázky.

,,Máš teraz čas?" opýtala som sa ho ja pretože naozaj mi dal veľa otázok a ja nechcem aby som to riešila cez telefon.

,,Ano. Čo treba?" znepokojil sa.

,,Mohol by si po mňa prísť ku nemocnici? Pôjdeme na kávu a všetko ti vysvetlim." odpovedala som mu a dúfam že nebude rozvíjať ďalej náš rozhovor teraz.

,,Ty si bola v nemocnici?!!" vykríkol Niall. Málo som dúfala.

,,Potom ti všetko vysvetlím." odpovedala som mu a zložila. Čím skôr tu bude, tým lepšie. Nechcem sa na tu nemocnicu pozerať. Som rada že idem domov.

Sadla som si na obruvník a čakala. Ani som sa nenazdala a Niall tu bol onedlho. Zastavil auto, vypol motor a ako strelami vbehol do náručia. Skoro ma zadusil.

,,Ellie! Ani nevieš ako si mi chýbala! Musíš mi všetko vysvetliť!" hovoril Niall mi do ucha. Jeho tep bol zrýchlený a to som len zistila tým ako dýchal.

,, Ahoj Niall, aj ja ťa rada vidím. Poď, poďme niekde do kaviarne." zatiahla som ho za ruku a odvláčila som ho k dverám auta.

,,Dobre, dobre len mi to vysvetli." povedal pri čom otvoril si dvere auta a ja som prešla na druhu stranu a tiež som si ich otvorila.

,,No ako začnem. Pred tromi mesiacmi ma Harry opustil lebo sa odsťahoval do NYC. Rozhodol sa z dňa na deň. Bola som zničaná. Na ďalšie ráno som šla do školy no a niejako som nedávala pozor na premávku a zrazilo ma auto asi keďže ja si to nepamätám. Zobudila som sa pred týždňom v nemocnici. Bola som v kome. Našťastie som už v poriadku a nemám žiadne násladky po kome. A to je koniec." povedala som mu to všetko tak ako to bolo.

Niall iba na mňa pozeral s otvorenými ústami.

,,Hej! Dávaj pozor!" okríkla som Nialla keďže nedával pozor na cestu.

,,Ty si akože bola 3 mesiace v kome?" opýtal sa ma ešte raz lebo asi mi neveril.

,,No asi áno. Tak mi to povedali doktori." prikívla som mu a bála som sa návalov ďalších otázok.

,,Bože! Ellie, To mi je tak ľúto! Keby som vedel tak som každý deň pri tebe." povedal Niall a posmutnel. On za to nemôže ale Harry áno.

,,Niall prosím ťa už to nerozoberaj. Čo sa stalo, stalo sa a nevrátime to späť. Tak to prosím už neriešme." povedala som mu s prosbou v očiach. Vážne nemám to chuť rozoberať. Najradšej by som si dala kávu a potom rovno domov.

Niall iba prikývol. Za pár minútky sme boli pred kaviarňou. Niall vypol motor a vyrazili sme do nej. Keď sme vošli do kaviarne pohltila ma príjemná atmosféra. Jemný chládok ktorý upokojoval.

Objednali sme si kávu a sadli k stolu.

,,Ak sa smiem opýtať, prečo tak zrazu Harry odišiel?" opýtal sa ma zrazu Niall.

,,Ja nieviem Niall. Pred tým ako odišiel sme začali spolu chodiť. Ja som ho ľúbila!! A on si len tak odišiel." ako som len dopovedala rozplakala som sa. Doľahlo to na mňa všetko. Všetko čo mám rada mi odíde.

,,Ja ťa veľmi dobre chápem Ellie. Neboj sa, ak ľudia ktorých máš rada a odídu, nestoja ti zato aby si kvôli nim plakala. Tým že odídu znamená že nepatria do tvojho života." povedal mi Niall a myslím že má pravdu.

,,A mama?" dala som mu otázku.

,,Počúvaj. Mama ťa mala veľmi rada a vždy chcela pre ťeba len to najlepšie. Ale aj niektoré veci odídu aby mohli začať lepšie. Podľa mňa život ťa učí aká by si mala byť. Tým že máš rôzne a ťažké prekážky je vždy na niečo dobré." povedal a mne sa trošku zlepšila nálada. Niall vedel vždy zlepšiť náladu a vždy vedel čo ma povedať v dannej situácií.

,,Ďakujem ti Niall že mi pomáhaš. Neviem čo by som bez teba robila." ako som len dopovedala objala som ho. On mi to opätoval.

,,Nemáš zač Ellie. Kamaráti si pomáhajú." a usmial sa.

Dopili sme kávu a odišli sme.

,,Prosím hodil by si ma domov?" opýtala som sa Nialla.

,,Jasné." prikývol a v tichosti sme išli autom.

V aute som asi zaspala lebo cesta akoby trvala minútku.

,,Ďakujem že si ma odviezol aj za všetko." poďakovala som mu.

,,Ellie, vážne, nemáš za čo." povedal a sladko sa usmial. Je veľmi zlatý ku mne, a ani si to nezaslúžim.

,,Okey, táák ahoj." zakývala som mu. On iba odkýval a odišiel.

Konečne doma.

__________________________________________________

Hi guyz! :) Konečne som sa dokopala k napísaniu dalšej časti:) Ste veľmi zlatí že čítate tento príbeh:) Dúfam že sa vám páči :)

Ak by ste chceli niejaké pokračovanie podľa vášho vkusu tak mi napíšte a môžem to niejak urobiť :)

Love ya! :)