Po návrate do reality ma hneď ďalšie ráno odchytil tréner pri tímovom lekárovi a zaviedol ma do jeho kancelária. Hneď mi došlo, prečo idem k nemu na kobereček, nebola som hlúpa. Jeho kancelária nebol veľká, zmestil sa sem stôl, dve stoličky a cez okno sme prenikalo svetlo. Nič viac sa v tejto kancelárií nenašlo.
"Čo je pravda na Paríži?" opýta sa ma priamo bez chodenia okolo horúcej kaše. Zavrtím sa na stoličke aj keď som vedela aká otázka príde stále ma to škrie. Viem, že som urobila chybu ísť tam bez oznámenia klubu, ktorý to môže brať ako zradu. Hlavne tréner, ktorý síce po mne zjape ako na bežiacom páse ale svojím spôsobom ma má rád.
Kým tréner na mňa kričí je dobre, vidí vo mne niečo, chce aby som zapracovala na sebe a svojich možnostiach. Potrebuje vidieť u mňa zlepšenia, ktoré vie že môže pod jeho vedením dosiahnuť. Ak by na mňa prestal kričať, vtedy by som spozornela. V momente ako tréner prestane kričať znamená to, že stratil záujem.
"Keď sa pýtate či som tam bola tak áno, bola som tam." priznám farbu.
"Videla si čo si potrebovala? Pociťovala si to čo tu ba aj viac?"
"Videla som a cítila som všetko potrebné na to aby som učinila rozhodnutie. Mrzí ma, že som jednala za vašimi chrbtami, nebolo to odo mňa férové a správne. Paríž je nádherný, zázemie aké tam majú je nové a priamo šité pre mňa na mieru. Tím s babami je zmiešaní, z každého kúsku sveta niekto. Tréneri vyzerali dobrí, zjavne vedia čo robia. Ney aj Messi vedeli prečo tam idú avšak ja som v tom nevidela to čo oni. Bola som tam, videla som ale necítila som to čo cítim keď vstúpim na naše trávniky. Cítim sa tu doma tréner. Paríž je exkluzívny tím, do ktorého by všetci chceli patriť ale ja som ten svoj domov našla už pred pár rokmi, keď som prišla sem.
Takže áno, videla som čo som potrebovala a zistila som, že moja láska k futbalu rastie tu s týmito dievčatami a vedením. Paríž mi síce ponúkol veľké výhody, nové skúsenosti, nový tím, nové ženy, fanúšikovia ale niekedy je správne stiahnuť sa aj keď človek dostane tú najexkluzívnejšiu ponuku sveta, a ostať tam kde ho srdce ťahá." každé jedno slovo som myslela úprimne a od srdca. neviem si predstaviť odísť z klubu a hodiť za chrbát túto kapitolu. Nie som ešte pripravená odísť. Niečo mi zaznačuje, že tu som ešte môj cieľ nedokončila.
"Som rád, že toto počujem." usmeje sa na mňa uvoľnene. "Pretože inak by som ti nemohol oznámiť, že klub s tebou plánuje predĺžiť zmluvu o ďalšie tri roky."
Moja budúcnosť s týmto klubom aj po odmietnutí Parížu bola neistá. Čakala som aj nepredlženie zmluvy a predanie ma do iného klubu. Vo svete futbalu sa deje všeličo. Tím už vo vás nevidí prínos a predá vás do iného, zamení vás za iného hráča. Deje sa to často a kým nemáte čierne a bielom o koľko rokov sa predlžuje zmluva alebo na koľko rokov ste zachránení tak ste v neistote. I keď v tej ste aj počas sezóny, vždy je v zmluvách kľukatá cesta ako rozviazať pracovný pomer.
"Ďakujem, vážim si toho tréner. Nesklame vás ani tím."
————————
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
