Vášeň alebo láska

Tridsiata tretia kapitola - Nemocnica a Londýn

Amber

Onedlho pricestoval celý náš klan. Teda Alexovi rodičia, Denis a Christina s Evou a Sia s Erikom. Malá Anna šťastne pobehovala okolo Stephana. Aj keď by mnoho ľudí povedalo, že je ešte malá a poriadne ničomu nerozumie, nie je to tak. Je to veľmi vnímavé dieťa a Christina mi prezradila, že dokonca až priveľmi zvedavé.

Christina s Denisom mali niekedy spálňu, práve tam, kde má teraz Anna detskú izbu. Denis presťahoval ich spálňu, na druhú stranu domu. Všetci tomu určite rozumieme. A okrem toho sa postaral o to, aby boli steny v jeho vile zvukotesné. Čo povedať? Denis je veľmi pedantný a má prečo, Christina pri sexe vydáva dosť hlasité zvuky. Stačila mi jedna noc v izbe, vedľa tej jej. Musím priznať, že niečo také fascinujúce som ešte nikdy nepočula.

Víkend zbehol pomerne rýchlo. Čas vždy plynie rýchlo, keď sa človek dobre baví. Celý víkend som bola obklopená rodinou a svojimi priateľmi. Moji rodičia sa ospravedlnili, ale nemohli prísť. Nesklamalo ma to.

Nemohlo ma to sklamať, keď som od nich nič neočakávala. Vždy sme mali svoje životy. Milujem svojich rodičov a oni milujú mňa, ale každí ma svoj život a robí si čo chce, bez toho, aby sme sa stretávali tak často.

V nedeľu večer som sedela v Alexovej pracovni a diskutovali sme o zmluve, teda našej spolupráci. Denis aj jeho otec boli sklamaní, keďže Alex chcel začať pracovať so mnou, teda s naším vydavateľstvom. Nebolo to také depresívne, ako si to predstavujete. Skôr sme si ich s Alexom doberali a smiali sa z ich vyčítavých pohľadov.

Teraz sme s Alexom popíjali jeho víno v jeho pracovni. Sedela som schúlená v koženom kresle pri jeho stole, zatiaľ čo on sedel v kresle oproti, úplne rozvalený.

„Počul som, že si sa rozprávala s Garrettovým bratom?" poznamenal Alex.

Ja toho Denisa zabijem! Veď je ešte horší než Christina! Všetko vykecá!

„Áno. Garrett mal nehodu a leží v kóme. Graham ma požiadal, aby som za ním prišla. Robím to len kvôli Grahamovi," odpila som si zo svojho pohára, v ktorom ma čakalo červené víno.

„Amber, neklam samu seba a ani mňa."

„Dobre, tak tam idem aj kvôli sebe. Alex, nechcem mať výčitky svedomia, že som ho poslednýkrát nechytila za ruku. Neviem, či to vôbec prežije."

„Rozumiem ti. V utorok sa ale vidíme."

„Vidíme. Teraz už ale idem. Letí mi to o pár hodín a ja ešte nie som zbalená. Ešte raz ďakujem, za všetko."

„Ešte ťa odveziem na letisko a tam sa mi budeš môcť za všetko poďakovať," zasmial sa.

Opätovala som mu úsmev a dopila svoje víno. S kývnutím ruky som šla do svojej izby, kde som si zbalila kufor. So všetkými som sa už rozlúčila a zostali už len poslední dvaja, s ktorými sa musím rozlúčiť. A to so Stephanom a jeho otcom.

Zatiaľ čo mi Alex odniesol kufor do auta, ja som sa rozlúčila s malým Mendezom. Keď hovorím lúčenie, myslím tým pozeranie sa na to malé stvorenie ako spí. Jemne som ho pohladila po malej hlavičke a potom sa vytratila z jeho izby.

O pár minút som už sedela v Alexovom aute v tichosti. Bola som unavená a Alex to vedel, preto ma nechal sedieť na zadnom sedadle a trocha som sa natiahla. Zaspala som pri zvuku motora a slabej hudbe, ktorá vychádzala z rádia.

Zobudil ma až Alexov šepot. Otvorila som oči a uvidela jeho tvár nad tou svojou. Bol nádherný. Už mal niekoľko dňové strnisko, keďže sa pri našom pobyte nestihol oholiť.