Vášeň alebo láska

Tridsiata piata kapitola - Koniec ale aj nový začiatok

Alex

S Amber sme zažili strašný let. Okrem toho, že sa necítila dobre sme zažili niekoľko turbulencií. Amber bolo veľmi zle. Neustále vracala. Všetko jedlo, ktoré počas dňa zjedla, skončilo v záchode. Aj tak jej ale bolo naďalej zle.

Z letiska sme šli rovno do nemocnice. V nemocnici sme skončili na recepcii.

„Dobrý deň, ako vám pomôžem?" opýtala sa postaršia žena na recepcii.

„Dobrý deň. Potrebovala by som termín u gynekológa," vtedy mi to doplo.

Došlo mi všetko, čo sa dialo v lietadle. Zahľadel som sa na Amber. Bola vystrašená, vystresovaná a unavená. Uvedomila si, že sa na ňu pozerám a svoj pohľad obrátila ku mne. Venoval som jej povzbudivý úsmev. Nebál som sa. Nebál som sa, že je tehotná. Nebolo mi to jedno, ale nijako mi to neprekážalo. Ani trocha.

„Samozrejme. Pán doktor vás hneď vezme. Je to na štvrtom poschodí," usmiala sa recepčná.

Len sme prikývli a spoločne bez slova vyšli na štvrté poschodie. Tam nás už čakala sestrička.

„Počkám ťa tu," oznámil som jej.

Len prikývla a poďakovala sa. Posadil som sa na stoličku pred ambulanciou a premýšľal. Ak by bola Amber tehotná a čakala by Garrettove dieťa, čo by som urobil? Nechal by som ju ísť? Chcela by, aby som ju nechal ísť? Vrátila by sa ku Garrettovi, alebo by zostala so mnou? Čo by som vlastne chcel ja?

Vo všetkom som mal jasno. Teda aspoň v otázkach, ktoré sa týkali mňa. Chcel som ju so všetkým, čo k nej patrilo. Aj s potenciálnym dieťaťom. To dieťa budem milovať, tak ako ju. Ako svoje vlastné. Tak ako ona miluje Stephana.

A tak som sedel v tej prekliatej čakárni a čakal na Amber, ktorá sa u doktora zdržala dlhšie ako by som čakal. Uvedomil som si, ako ten čas plynie pomaly, keď sa nudíme. A ja som sa nudil. Hranie na mobile ma prestalo baviť už po pár minútach. Bol som zvedavý čo bude ďalej. Čo mi povie. Aký bude výsledok.

Hlavne som sa ale bál toho, čo bude so mnou. Ako to medzi nami dopadne. Zostaneme spolu, alebo nie.

Keď Amber vyšla z ambulancie, všetko mala napísané v tvári. Každú jednu emóciu som jej videl na tvári.

Usmievala sa od ucha k uchu. Nedokázal som sa postaviť, zostal som sedieť na mieste. Amber si prisadla ku mne a začala sa smiať. Nedokázal som sa zdržať a musel som urobiť to isté. Smiali sme sa ako dvaja blázni. Potom sa mi svojimi smaragdami pozrela do očí a všetko mi bolo jasné. Bol som šťastný, že je ona šťastná a spokojná.

„Budem matka!" usmiala sa.

„A ja ti so všetkým pomôžem, tak ako si mi ty pomohla so Stephanom. Urobím len čo budeš chcieť, len ma neopúšťaj," žiadal som ju.

Amber sa ešte viac zasmiala.

„Som rada, že ma neopúšťaš ty, lebo ja by som to nikdy neurobila. Milujem ťa Alexander Mendez a to by si mal vedie už dávno."

„Milujem ťa Amber Devenportová, tak ako som ešte nikdy nikoho nemiloval. A chcel som to urobiť inak a trocha počkať, ale nejako mi to nevyšlo," povedal som a kľakol som si na zem.

Chcel som to urobiť už dlhšiu dobu. Chcel som si kľaknúť k jej nohám a požiadať ju aby bola mojou. Len mojou, navždy.

Z vrecka kabátu som vybrala červenú, zamatovú krabičku a s trasúcimi rukami som sa pokúšal ju otvoriť. Bol som nervózny a tak veľmi šťastný. Po niekoľkých pokusoch som ju konečne otvoril a na Amber vykúkal prsteň.

Prsteň som vybral už pred určitou dobou. Preto som si už nepamätal jeho presné zloženie. Vyberala som ho pre Amber. Vlastne som ho dal vyrobiť na mieru. Uprostred prsteňa bol veľký, modrý kameň zo zafíru. Kameň sa rozprestieral na kruhu z ružového zlata, ktorý bol ručne vyrezávaný a opracovaný.

Amber sa oči rozžiarili slzami. Po lícach jej padali slzy šťastia.

„Amber Devenportová, vezmeš si ma? Viem, že nie som dokonalý, ale...," prerušila ma bozkom.

Jej pery pristáli na tých mojich. Nepotreboval som žiadne slová. Toto gesto hovorilo za všetko Pomedzi bozky som cítil ako prikyvuje. Prikyvovala. Súhlasila. Chcela si ma vziať.

To ako ju požiadam o ruku som plánoval urobiť trocha inak. Mal som pripravenú dokonalú žiadosť a dokonca som vybral aj dokonalé miesto a nechcel som to urobiť teraz ale až niekedy v budúcnosti. Chcel som vystihnúť perfektnú príležitosť a prsteň jej podať nejako originálne. Napríklad romanticky jej ho hodiť do šampanského, alebo zapiecť do koláča.

Ale keď som nad tým teraz, tak spätne rozmýšľal, sú to somariny. Takto to malo byť. Takto som ju mal požiadať o ruku. Nič dokonalejšie by som už ani vymyslieť nemohol. Nech by som sa už snažil akokoľvek.

A tak som tu. Stojím s touto úžasnou ženou tu pred oltárom. Držím ju v náruči a venujem jej náš prvý manželský bozk. Na ruke sa mi blyští zlatá obrúčka a ja som na to hrdý. Na svadbe mám všetkých svojich príbuzných.

Dlho som si lámal hlavu nad tým, prečo to takto dopadlo. Ale neprišiel som na vysvetlenie. Pretože všetko sa deje z určitého dôvodu. A ako to vyzerá, s Amber sme museli preskákať množstvo prekážok, aby sme sa mohli dostať do tohto bodu. Ale nikdy to neoľutujem.

Pretože chybami sa človek učí. A ja som ich vo svojom živote urobil až až. Viem, že ešte urobím veľa chýb, ale utešuje ma to, že po mojom boku budem mať úžasnú ženu.

Amber Mendezovú.

.....................................................................................................................................

Tak a je to tu! Koniec mojej knihy, aj keď Amberin príbeh bude ešte stále pokračovať. Bolo to ťažké, ale je to tu. Ospravedlňujem sa za krátky koniec, ale nechcela som Vás zdržovať. Tak ako som sľúbila nová kniha o Amber bude. Bude, ale neviem ako sa bude volať. Ak mám byť úprimná ešte som nad jej začiatkom ani nepremýšľala. To, že nová kniha vyšla Vám dám vedieť správou. Presný dátum Vám neviem povedať, ale vyjde niekedy v prvý júlový týždeň, teda v ten týždeň od 4.7. Aj ja už potrebujem dovolenku, na to aby som si to všetko premyslela. A čo sa týka mojej dovolenky, prezradím Vám, že si ju poriadne užijem.

Teším sa Vás v ďalšej knihe.

Vaša Barbara💖❤