Som sama.
Nie že sa len sama cítim ale ja som naozaj sama.
V tomto svete ako aj v každom inom.
Na každom kúsku na tejto zemi, na tejto planéte.
Všade okolo seba vidím len nemé tváre.
Cítim vôňu.
Vyzerá to ako čerstvo nakrájané ovocie.
Omyl zase cítim len samotu.
Tá zmija ma pomaly ale isto vyciciava.
Berie mi aj tú poslednú chuť do života.
Nikdy som sa tak necítila.
Neviem čo sa so mnou deje.
Vždy som sa smiala.
Nepoznala som plač.
Avšak teraz je plač mojim jediným východiskom zo všetkých problémov.
Úsmev je u mňa neobvyklý.
Nemám prečo sa smiať.
Nemám toho, kto by bol rád, že sa naňho smejem.
YOU ARE READING
Deep Sadness
ParanormalAk zdieľate také pocity ako trápenie sa, samota, sebapoškodzovanie atď.. Alebo máte pocit, že ste smutný... tak sa určite v tejto tzv. short story nájdete. Ak by ste sa chceli so mnou o svoje pocity podeliť, napíšte komentár, správu hocako ma konta...