Harry's P.O.V.
Nikdy som sa necítil tak skvelo, ako keď som sa zobudil a na mojej hrudi spala tá tmavovlasá kráska. Hneď zrána sa mi vytvoril úsmev na tvári, ktorý nemohol nič zmeniť. Ovinul som okolo nej ochranársky ruku a privinul si ju bližšie k mojej hrudi. Jej teplý dych zanechával zimomriavky na mojej koži. Cítil som sa ako v koži niekoho iného. Toto sa mne diať nemohlo. Bol som taký zlý človek a on asi zaslúžila niečo viac, niekoho omnoho lepšieho. Veď čo jej ja dávam? Nie je ani moja skutočná priateľka.
Ale napriek všetkému rozumnému, čo vo mne kričalo, aby som jej dal pokoj, som sa nadýchol a ucítil závan citrusov a pomarančov. Pripomenulo mi to domov, ktorý bol vždy cítiť po sviežich vôňach. Áno, po toľkých rokoch, keď som nemal už nikoho iba priateľov, mi až ona priniesla závan čerstvého vzduchu, niečo nové, ale pritom staré. Do tejto hustej temnoty, v ktorej som sám, bez rodiny. Odkedy odišiel môj otec, bol som neúplný. Možno preto, lebo som vlastne nikdy nemal možnosť poriadne spoznať osobnosť, ktorou bol. Mama nikdy o ňom nechcela rozprávať a Gemma nevedela nič nové, nič čo by mi už mama nepovedala. Otec so mnou strávil iba pár rokov, a aj keď som bol rád aspoň za tú chvíľku, často som si kládol otázku, či to vôbec zato stálo. Aj tak si z neho nepamätám nič. Možno mám po ňom kudrnaté vlasy, možno nie. Možno mám po ňom zelené oči... a možno nie. Nemal som ani poňatia, a presne to mi dávalo ten pocit neúplnosti. Nevedomosť. Bezmocnosť. Opustenosť. Nechcenosť.
A potom to išlo tesne po sebe. Každého som stratil. Zlé veci sa zlým ľuďom stávajú, malo mi to dôjsť. Tak prečo sa stala ona? Muselo mať hlbší zmysel, keď sa mi dostala do života, nemohlo to byť iba len šťastie. Je ako anjel, nádherné stvorenie. Neuveriteľná a prekrásna. Jediný súčasný stabilný bo d na tomto svete, tým všetkým sa stala.
Únos a všetko to škaredé a všetko, čo bolo nazačiatku je nič. Je preč. Všetko sa stalo tak dávno. Nikdy by som nepovedal, že si raz budem vychutnávať ten pocit, keď sa prebudím a ona bude ležať na mojej hrudi. Teraz bolo však všetko inak. Aj keby som chcel spraviť veľa vecí inak, chcel som vziať späť tú facku, čo som jej dal... aj tak ma to doviedlo k tomu, kde som teraz. S ňou. To je všetko na čom záleží. Všetko čo dáva zmysel.
Nenávidel som sa za svoju sebeckosť, za to, že ju tu držím, aj keď nechce. Jediné, čo jej dávam, je pocit, že tu chce ostať, ktorý je falošný ako všetké vzťahy, čo mám so svojimi ‚mafiánskymi kamošmi'. Všetko čo pre mňa sú, je len konkurencia. Nenažrané hovädá, čo by ma kedykoľvek zodrali z kože, kebyže nedávam pozor.
Jej hlava sa nepatrne pohla a lícom sa opakovane otrela o môj prsný sval. Ostro som vdýchol vzduch. Bola taká úžasná. Jej ruky sa pohli a omotali sa okolo mňa, akoby som bol jeden z tých obrích plyšákov, čo možno dostať v lunaparku, ak máte veľmi dobrú mušku a zostrelíte všetké terče.
Po desiatich minútach, čo som ju len pozoroval, som to nevydržal. Jednou rukou som ju stále objímal a druhou jej jemne poláskal vlasy. Odhrnul som jej z tváre pramienky neposlušných vláskov. Usmial som sa nad zlatým spôsobom, ako spala. Áno, menil som sa na niekoho iného. Na niekoho, kto ju chcel každé ráno vidieť takto tesne po ránu, aj keď je celá strapatá. A na vašu otázku, alebo skôr skonštatovanie, ktoré vám teraz prebehlo cez myseľ, áno, som neskutočne trápny a najradšej by som si odsekol tú časť tela, ktorá toto všetko začala. Kamarát, mal by si sa ma začať obávať.
Prstom som jej prešiel po línií lícnej kosti. Prešiel som až k brade a palcom jej prestrel pery. Znova boli červené a plné, lákali ma viac ako maškrtka o polnoci. Ona bola moja. Celá.
Pokrčila nohou a preplietla si ju s mojou. Zahryzol som si do pery a snažil sa to rozdýchať. Zabrnčala a znova sa pomrvila. Bál som sa, že sa jej sníva znova niečo zlé. Len si spomeniem na toho bastarda... Keby sa mi dostal do rúk, prial by si, aby som to urýchlil a on už konečne umrel a oslobodil sa od tých múk, ktoré by ma priam rozveselili na mesiac. Takú radosť by som mu však nespravil.
KAMU SEDANG MEMBACA
Irresistible - Dokonalí
Fiksi PenggemarAlkohol. Priatelia. Drogy. Toto všetko už Una pozná naspamäť, ale stále jej to nestačí. Una je obyčajná študentka a nechce nič iné len to, aby sa tie nekonečné muky menom "škola" skončili. No vždy chcela mať niečo viac ako divoké večierky a obľúben...