My lovely wolf⇀ ⓉⒶⒺⒼⒾ

III.

Ďalší deň som sa zobudil až na svoj budík. Neviem kedy som zaspal, ako som zaspal, čo som robil. No jedno je mi jasné. Nenašiel som nič, čo by mi povedalo, čo bola tá vec zač.

Sklamaný tým, že som sa nedozvedel o tom tvorovi nič som sa postavil z postele a rovno si to namieril do kúpeľne. Tam som vykonal svoju rannú hygienu a uprevil som svoje hniezdo na hlave.

Hneď ako som bol hotový, zamieril som naspäť do izby a rovno ku skrini. Tú som hneď aj otvoril a začal som si prezerať jej obsah. Nakoniec som vytiahol čierne rozrhané nohavice, biele tričko a na vrch červeno-bielu kockovanú košeľu.

Keď som bol hotový, skontroloval som svoj outfit a keď som bol spokojný, pobral som sa do kuchyne. Tam na ňa už čakali raňajky s lístkom od maminy. Ako vždy, mamina odíde vždy pred tým, ako dôjdem dole.

S povdychom som sa pustil do raňajok a zároveň som prezeral sociálne siet. Raňajky mi zabrali len pár mimut a tak hneď ako som dojedol, pobral som sa do predsiene. Tam som si obul svoje tenisky, schamtol som svoj batoh s kľúčmi a pobral som sa z dome, ktorý som nezabudol zamknúť.

Cestou do školy som mal myšlienky nasmerované len na tú bytosť. Nedá mi to pokoj, pokiaľ nezistím, čo je to zač. Dneska tam pôjdem zase a zistím čo je to zač.

,,Kde sa tvoja blúdna myseľ pobrala?", spýtal sa ma Jimin hneď ako sa ku mne pridal. Rovno som mu venoval svoj prekvapený pohľad a následne som sa pozrel na vôkol. Už sme pomaly pri škole a ja som ho vôbec nevšimol.

,,Nad ničím takým som nepremýšľal. Hlavne ma zaujíma, kedy si sa ku mne pridal?", prehlásil som a zastavil som sa pred bránou školy. Na to som mu venoval svoj pohľad, ktorý mu venoval už všetkú moju pozornosť.

,,Už nejakú dobu idem za tebou a stále na teba hovorím a ty nič. Vôbec si si ma nevšimol. Nevenoval si mi žiadnu pozornosť, aj keď som na teba kričal", prehlásil celkom vytočene, na čo som od hanbi nabral trochu červene do tváre.

,,Čo je to s tebou? Už 2 dni si mimo a skoro vôbec ma nevnímaš. Čo ti toľko behá po rozume?", spýtal sa ma skôr ako som stihol niečo povedať. No teraz nemám v pláne mu povedať, čo som videl v lese. Nie pokiaľ nezistím, čo to tam je.

,,Proste sa len často nad niečím zamýšľam. Napríklad, prečo si ma chcel nechať ísť na ten výlet samého", odpovedal som mu, na čo sa na mňa len viac zamračil. No čo rád ho provokujem.

,,Kim Taehyung! Prestaň ma už toľko provokovať", prehlásil celkom vytočene. Na to sa mi otočil chrbtom a namieril si to smerom do školy. Neváhal som ani minútu a s úsmevom na perách som sa za ním rozbehol.

Rovno sme si to namierili do triedy, kde sme sa rovno posadili na naše miesta a pustili sa do normálnej konverzácie. Našťastie sa ma už nepýtal na ten incident ráno. Fakt sa mi to nechce vysvetľovať.

Netrvalo dlhoa do triedy vošla učiteľka spolu s dvomi chlapcami za chrbtom. Celá trieda v rátene nás im venovala všetkú svoju pozornosť.

,,Trieda, toto sú Kim Seokjin a Kim Namjoon, vaši nový spolužiaci. Tiež s nami pôjdu na výlet, takže budete mať dosť času sa spoznať. Teraz sa chalani prosím posadte na voľné miesta a hneď sa môžeme pustiť do učiva", prehlásila učiteľka, na čo jej chalani prikývli a pobrali sa posadiť rovno za nás.

Netrvalo dlho a učiteľka začala vysvetľovať učivo. Ja som sa na to nevedel sústrediť, pretože som za sebou cítil nejaký zvláštny pocit. Akoby ma niekto prepaľoval pohľadom zo zadu. O čo im ide?

Dúfam, že to tak nebude celý deň, inak ma porazí.