My lovely wolf⇀ ⓉⒶⒺⒼⒾ

IV.

Ako som od Jimina chcel, cleý deň sa nevyjadril ku môjmu rannému výpadku. Fakt som nemal chuť mu to vysvetľovať. Takže som bol za to rád.

No namiesto toho sa tu objavil môj nový problém. A tým sú moji nový spolužiaci. Celý čas som cítil na svojom chrbte ich pohľady. Bolo mi to celkom nepríjemné no nechcel som na nich hneď vyšteknúť ako to mám vo zvyku. Tak som si len kusol do jazyka a len tak to prečkal celý deň.

Našťastie už bolo koniec vyučovania a ja som sa tak mohol pobrať domov. Samozrejme som pred tým počkal na Jimina a tak sme sa spoločne pobrali na cestu domov.

,,Tý nový sú strašne divný", prehlásil po nejkaej dobe ticha, čo sme išli vedľa seba. Rovno som mu venoval pozornosť a len nemo prikývol.

,,Celý čas som cítil ich pohľady na svojom chrbte. Akoby mi chceli svojimi pohľadmi vypáliť dieru do chrbta", pokračoval som, na čo sme sa zastavili na rázcestí, kde sa väčšinou rozchádzame domov. Tam sa na mňa Jimin pozrel a len sa na mňa prekvapene pozrel.

,,Ja som ich pohľady našťastie necítil", pokračoval, na čo som si len povzdychol. Neviem čo majú so mnou za problém, no keď nejaký majú, nech mi to povedia. Nemám rád takéto pozorovanie.

,,Zajtra to ešte doriešíme. Musím ame pomôcť v obchode. Tak čau", na to som sa aj ja jemu odzdravil a tak sme sa obaja pobrali svojou cestou domov. 

Cesta mi netrvala dlho a tak som sa po chvíli ocitol pred domom. Odomkol som vchoodvé dvere a hneď som aj vošiel do domu. Tam som si rozno vyzul tenisky a namieril som si to do svojej izby.

Tam som sa ako inak zvalil na posteľ bez toho, aby som sa prezliekol. Popravde sa mi že vôbec nič nechce. Ale chcem ísť na tú čistinku a zistiť viac.

Preto, po chvíľom premýšľaní som sa postavila prezliekol som sa do niečoho pohodlnejšieho. Následne som si do batohu zbalil mobil, peňaženku, slúchadlá a pobral som sa do kuchyne. Tam som si zobral nejakú fľašku s vodou a niečo pod zub. Tak som sa pobral do predsiene, obul sa, zobral som si kľúče a so zamknutím dverí som sa pobral na cestu.

Cestou som obdivol svoje okolie. A vždy keď cestou niečo obdivujem, na miesto kde chcem ísť sa dostanem rýchlo, Až tak, že ani neviem, kedy som sa tam dostal.

A presne na mieste, kde ma včera vyviedli tie líšky som sa zastavil. Prakticky si veľmi nepamätám cestu, ako sa tam dostať. No očividne nejaké sili chceli, aby som sa tam dostal a pri mne sa znovu zjavili tie líšky.

,,Ahojte. Že mi ukážete, ako sa dostanem ku jazierku?", spýtal som sa ich akoby som dúfal, že mi budú rozumieť. No to m vyviedlo rozno z omylu. Líšky sa rovno pobrali smerom ku lesu, na čo som ich sledoval. 

A ani nie 20 minút a ocitol som sa pri tom magickom jazierku. Do široka som sa usmial a poškrabkal som líšky za uškami.

Následne som sa pobral smerom na miesto, kde som stretol toho vlka či čo to bolo. A tie líšky išli spokojne za mňou. Cítil som, ako sa na mňa pozerali. Ten pocit mi ptipomenul pocit z triedy, ako sa na mňa mojí nový spolužiaci pozerali. To si musím len domýšľať a tak zo zakrútením hlavy zastavil na tej cestičke.

Pozrel som sa do uličky v nádejí, že ho tam uvidím. No nič bodobné som nevidel. Preto som sa len s povdychom posadil ku jazierku tak isto ako včera.

Nohy som mal v jazierku, líšky sa ku mne túlili, ja som ich medzitým škrabkal a užíval si tento okamžik. Aj dnes ma to načisto očarilo.

Bol som trochu unavený a tak som si ľahol na cestičku. Hneď som si aj všimol, ako sa na mne začali uvelebovali. Usmial som sa a nechal som ich, nech si urobia pohodlie.

Netrvalo dlho a s pocitom, že ma  iekto sleduje som zaspal.