Denník školskej Ja

Sobota

Chcem vám dopredu povedať že táto časť bude aspoň trošku romantická dúfam že trošku viac, teda táto aj nasledujúca. Sobota bude opäť na 2 časti ;).

Fuuuu dnes je ten deň. Idem s ním vonku. Ale čo si obliecť?? Ideme na skate ale aj napriek tomu chcem byť aspoň trošku sexy. Rozhodla som sa že si vezmem svoje tmavomodré kraťasy, tyrkisové tričko s nápisom Break The Rules, ktoré úplne zbožňujem. Zvoní mi mobil počkaj chvíľku.
"Prosím??"zdvihla som a čakala kým sa niekto ozve.
"Ahoj!"počula som milí chlapčenský hlas no nevedela som ho zaradiť.
"Noo takže kedy ideme?"a teraz som to pochopila, bol to Sebastián.
"Môžeš kolo 14:30??"
"Keď ide o stretko s tebou?? Hocikedy!"okamžite som bola červená ako paprika. Týmto ma dostal...
"Aha, dobre tak sa vidíme ahoj."
"Ahoj, teším sa!"
Muslela som sa rýchlo obliecť veď už boli asi dve hodiny! Obliekla som sa, rýchlo si oplachla tvár, naniesla špirálu a mohla som vyraziť. Opäť sme sa mali stretnúť v parku a ako inak on tam už stál. Tentokrát však stál opretý o strom. Ani nevieš ako mu to pristalo. Mal na sebe šortky bielej farby a k tomu čierne tričko s potlačou. Vyzeral neskutočne dobre. Ani som nedošla a on sa vybral mojím smerom. Netrvalo ani 20 sekúnd a on stál vedľa mňa. Skate mal v ruke. Ten som si všimla až keď došiel ku mne, bola som až príliš zamyslená.
"Ahoj!" pozdravil sa a usmial sa na mňa. Mne sa okamžite podlomili kolená a skoro som spadla, on ma však chytil a pri tom sa tak mylo usmieval že keby ma nebol držal vážne skončím na zemi. Nakoniec som zo seba vydrala aspoň to ahoj. On sa na mne pravdaže dobre zabával.
"Čo ti je smiešne??"spýtala som sa ho úplne vážne.
"Mne?? Ale nič?"
"Nič?? To ti neverím!"dobre vedel že si robím srandu. Pozná ma aspoň na toľko aby to rozoznal.
Naklonim sa ku mne. Chytil ma za bradu. A dal mi malú nežnú pusu na líčko. Celá som zčervenela.
"Nehanbi sa!"vyzval ma a pohladil po tvári.
"Čo?? Ja, pff nieee....!"
"Áno ty, inaaak si zlatá keď sa červenáš!"žmurkol na mňa a zdvihol zo zeme keďže som ešte stále sedela.
"Môžem otázku?"
"Jasne! Len do toho!"vyzval ma.
"To ty si ma zachránil však?!"pozerala som na neho. Jeho krásne modré oči sa trblietali, jeho úsmev sa rozširoval. Zrazu sa ku mne priblížil. Ruku si dal na môj bok. Pozrel sa mi do oči. Naklonil sa ku mne. A tým jeho krásnym a milím hlasom povedal:
"Jasné že ja, kto iný? Nevedel som ako ti to povedať, preto sme dnes sami. Nina kus trucovala no keď som jej povedal o čo ide....Dúfam že sa nehneváš. Záleží mi na tebe. Mám tá rád!"nevedela som čo mám povedať. On to na mne videl. Preto si ma pritiahol bližšie a potom mi dal opäť pusu. Bolo to krásne!!
"Ja, prekvapil si ma!
"Ja viem je to na teba veľa!"bolo no on bol pre mňa dokonalý. Milí, pozorný dokonca pekný. Neubližoval mi,nikdy! Mala som ho rada a je to tu vidno. A ešte stále mám. Snáď by ma to neprešlo....
"Nie, to je v pohode. Aj ja ta mám rada!"deň ďalej bežal. Už sa stmievalo, odprevadil ma domov. Pred bytom sa ku mne naposledy nahol a tentokrát mi dal pusu na pery. Ústa sa nám spojili. Bolo to milé a krásne. Naposledy som mu dala pusu na lice. Zamavala mu a nakoniec som sa stratila za dverami.