Cigarettes & Sweets (sk)

Untitled Part 2

Prešla som cez trávnik a vrátila sa späť na chodník pred mojou novou školou. Pred vchodom stála partia chalanov s cigaretami v ruke. Bože, ako veľmi to neznášam. Zadržala som dych a rýchlo prebehla cez dvere. Bez zaváhania som zabočila do ľavej uličky plnej starších študentov a na konci som vybehla hore po schodoch. Vek deciek sa zníšil na mojich 15 a cítila som sa o niečo pokojnejšia. Na prvých dverách od schodov som videla malú celdulku s nápisom 1.A a tak som do nich vošla. Trieda bola skoro plná žiakov, ale keď som vstúpila, nikto si ma nevšimol. No tak nič, pomyslela som si. V triede boli tri rady lavíc. Mala som na výber medzi druhou lavicou v strede, alebo poslednou pri okne. Tá pri okne mi maximále vyhovovala. Tašku som si hodila pod okno a kožený kabát po kolená som si zavesila na stoličku. Prezrela som si budúcich spolužiakov a usúdila, že peklo zo základnej školy bude pokračovať. V predu rovno pred katedrou sedeli dve dievčatá oblečené v rúžových mikinách s vlasmi asi až po pás. V strede triedy sedela jedna baba, ktorú obletovalo päť ďalších. Sedela v strede celej skupinky a na svojom mobile s kamienkovým krytom ukazovala tým piatim zúfalím jej, ako ho nazvala, úžasného a romantického priateľa. Bolo mi ich ľúto. Aj tých zúfaliek a aj toho vzťahu. Pri dverách stáli nijaký chalani a zjavne chceli zapôsobiť. V prednej lavici sedel chalan v kosoštvorcovej veste ako z filmu a v ruke držal učebnicu fyziky. Usúdila som, že tam nieje nikto, ským by som mohla nadviazať rozhovor a tak som si vytiahla sluchátka a začala počúvať hudbu. Po troch necelých skladbách mi pohľad padol na chalana pri dverách, ktorý vyzeral úplne normálne. Pozerala som sa striedavo na neho a na jediné vóľne miesto v triede presne to vedľa mňa v lavici. Rychlo som sa započúvala do hudby, ktorá mi hučala v ušiach. Dívala som sa von oknom, ale cítila, ako si sadol vedľa mňa. Mám sa naďalej venovať oknu a nezáživnému ihrisku za ním, alebo sa mám otočiť a predtaviť? Po asi minúte som sa otočila späť s tým, že sa predstavým, no všimla som si len jednu vec. Všetci sa dívali na mňa. Všetci. Vysvetlil mi to len pohľad ku dverám, kde stál učiteľ. Uvedomila som si, že mám sluchátka a tak som si ich rýchlo vytrhla z uší a bez slova som sa na neho dívala. „My už sme sa pozdravili." povedal  a ja som zo seba vychrlila rýchli pozdrav. Učiteľ si sadol ku svojemu stolu. „Som Váš nový triedny učiteľ. Meno ste si mohli prečítať vonku pod menom triedy. Nemyslím, že by ste toho museli vedieť viac. Teraz sa predstavte Vy. Začneme vzadu pri okne, teda ak Nás tam počujú, však." povedal a usmial sa. Pravdepodobne sa snažil byť vtipný. Všetci sa škodoradostne zasmiali, ale ja som sa s hraným sebavedomím postavila. „Som Annie, mám 15, nehambím sa za to, čo sa stalo pred chvíľou a ako sa poznám, stane sa to ešte veľa krát." v kľude som si sadla a bolo vidieť, že to všetkým zavrelo ústa. Chalan vedľa mňa sa usmial. Dodalo mi to sebavedomie aj keď som sa v nútri triasla. V tirede bolo ticho a keď sa učiteľ spamätal naznačil rukou, že máme pokračovať v predstavovaní. Teraz sa postavil môj spolusediaci. Konečne sa ľudia nedívali na mňa, ale na neho. „John. 15 rokov." spustil, „Aj ja stále počúvam hudbu, sledujem seriály a pečlivo sa venujem zlozvykom." povedal, pozrel sa na všetky tie nemé tváre a potom si sadol. Usmiala som sa tak ako on, keď som dohovorila. Cítila som jeho pohľad. V tom sa postavilo dievča sediace predomnou a predstavila sa ako Rachel. Takto to pokračovalo a ja som tam iba sedela a uvedomovala si, že to tu bude peklo.Zúfalá baba s kamienkovým mobilom sa volá Jessica a najviac na svete miluje svôjho priateľa a romantické filmy. Prevrátila som oči a napila sa vody. Šprt v predu sa predstavil ako Erik a jeden z tých, ktorí chceli zaujať sa volal Max. Keď se sa dostali na koniec, učiteľ povedal, že sa máme prechádzať po triede a zoznamovať sa. Max s partiou sa usídlili vzadu. Jessica a jej zúfalá parta sedeli v strede triedy a ja som samozrejme zostala na mieste. Čo ma však prekvapilo bolo, že na mieste zostal aj John. Pozrela som sa na neho a zistila som, že sa na mňa usmieva. Zdvihla som jeden kútik úst a naďalej sa dívala von oknom. „Čo si počúvala?" opýtal sa ma. Mal pokojný hlas. Trochu tenší, ako som čakala, ale bol milý. „Ed Sheeran." povedala som nesmelo.  Usmial sa. Neviem prečo, nečakala som to.  „To sa dá prepáčiť." povedal.