Denník školskej Ja

Pondelok

Ráno som vstala. Veď ako inak. ........
"Ahoj. Už ma nebudeš ignorovať?"došla mi sms zo Sebastiánovho čísla?? Veď mi nie sme pohádaní.
"Čo?? Seby ja sa na teba predsa nemám za čo hnevať?!"
"Aký Sebastián??"toto začína byť zaujímavé, pomyslela som si.
"Veď môj priateľ?! Seby nerob si zo mňa prdel. Vážne ma to hnevá!"
"Ja vážne nie som Sebastián!"
"Prosím?! Veď tvrdíš že si ma zachránil! Mňa zachránil Sebastián!!"
"Noo tak to ti asiten tvoj Sebastián trošku klamal?!"neverím, on by mi neklamal. Určite! Nie je taký.
"Neverím! Nie je taký! To ty mi klameš!!!"
"Nerozumieš že mi srdce trhá keď ti klamem!?"no jasneee, určite si zi mňa Seby robí prdel. Neskôr sa mi ospravedlní.
"Dobre, Seby už dosť! Nie je to smiešne!"
"Nechapeš že ja Sebastian nie som??"
"No to určite! Uvidíme sa dnes o 15:30 v parku zatiaľ pa :*"
"Čo v parku??"
"Beka povedz mi prečo sa so mnou chceš stretnúť?? Máš Sebastiána!"robí si žarty. Však on dostane.
Zrazu mi došla správa na messengri.
"Ahoj, poklad kedy ideme von?"
"Veď o 15:30, pred chvíľou som ti to písala!?"toto ma zarazilo možno že ten ktosi fakt nebol Sebastián!!
"Jaaaj jasne hovorila. Teším sa na teba pa :*"
"Aj ja, pa!"
Noo bol to on. Vedela som to. Musela som sa pripraviť. Krátky top čiernej farby, okolo pásu červená kockovaná košeľa. Nohavice ako vždy kraťasy. Mohla som vyraziť.
Prišla som dobparku Sebastián nebol nikde. Pozrela som na hodinky. Bolo presne 30. Kde trčí?? Vždy tu bol skôr. Tentokrát som tu však videla celkom známu osobu. Hnedé až čierne vlasy, okuliare (slnečné), čierne rifle, biele tričko a čierne šortky. Bol to Colin. Keďže som nemala čo robiť šla som za ním.
"Ahoj!"pozdravila som sa.
"Cawko, už tu na teba čakám!"usmial sa na mňa. Ja som prekvapene naňho pozerala.
"Čože? Odkial si to vedel že tu budem??"bolo to divne.
"Veď si mi to napísala!"vybral mobil a ukázal mi správu v ktorej som písala o koľkej sa stretneme. Všetko dáva zmysel. Colin si zo mňa robil srandu!
"To si nevieš robiť srandu z niekoho iného??"spýtala som sa ho a chcela som odísť no on si ma pritiahol k sebe ešte bližšie.
"Ja si z teba srandu nerobím!! Povedal som že ti klamať neviem!!"zvyšoval pomalu silu hlasu. Ak on neklame tak potom klame Sebastián.
"Ja som tá zachránil!"
"Nie!!"
"Možno si to nechceš priznať ale áno!"
"Neverím ti ani slovo!!"povedala som a hnusne som sa na neho zadívala.
"Čo tu chce??"zrazu sa ozvalo za nami. Bol to Sebastián. Konečne!!
"Pýtam sa čo tu chce on a prečo si s ním??"zvyšoval hlas.
"Ja tu nie som s ním! Ja som ho tu stretla!"namietala som. Sebastián sa nedal odradiť.
"Nie?? A prečo tá drží za ruku!"
"Niečo sme si vyjasňovali."povedal úplne kľudne Colin.
"Vypadni!!"povedal Sebastián Colinovi. Ten len pokrútil hlavou a šiel radšej preč.
"Vysvetlíš mi to?"spýtal sa ma.
"Nič sa nestalo len mi vravel zevraj on ma zachránil!"
"Musím ti niečo povedať!"
"Počúvam!?"
"Vieš, ono to je dosť možné že to bol on. Keď si sa rutila dolu kopcom chcel som tá zachrániť ale nestihol som to lebo ten magor mi vošiel do cesty. Bol rýchlejší a zachránil tá len potom zdrhol, tak som to zobral na seba."
"Aspoň si sa mi priznal."povedala som a dala som mu pusu na líco.
"To nie je všetko. Vieš to naše chodenie.... ide o to že toto všetko je neskorší prvý apríl. Prepáč." Sprostý pritepleny hňup!!!
"Čože?? To fakt?"
"Hej, prepáč .... ale môžeme zostať kamošmi?!"
"Na to zabudni!" Vykríkla som a šla som preč. Našťastie mám rýchli skate a nedobehol ma. Nevedela som čo mám robiť. Napadlo ma že sa Colinovi ospravedlnením. Okamžite som mu volala.
"Ahoj!"
"Caw!"
"Je mi to ľúto!"
"Už si na to prišla??"
"Áno prišla a mrzí ma že som ti neverila. Chcela som len toľko takže..."
"Počkaj! Rozišli ste sa?"
"Hej. Bol to len žart. Celý náš vzťah."
"To mi je ľúto, chceš si pokecať?"
"Dobre! Dnes kolo 16:15??"
"Súhlasím!"
"Skvelé tak v parku ahoj."
"Ahoj!"