Všetci raz odídu.
A ja tu budem zase sama.
Pri tom slove sa mi tlačia slzy do očí.
To slovo ma desí už strašne dlho.
Bojím sa.
Tak strašne sa jej bojím.
Bojím sa, že ma tu nechajú samú tí o ktorých som presvedčená, že by to nikdy neurobili.
Ale ľudia sa menia.
Behom sekundy by mi mohli bodnúť dýku do srdca.
A s úsmevom na tvári by sa mi posmievali.
Hovorili by mi že som slabá.
Že nič neunesiem.
Že som padavka.
Ale kto by nebol.
V nikom nenachádzam podporu.
Keď mu čo i len trošku verím.
V okamihu sekundy ma hneď zradí.
Ublíži mi.
Zosmiešni ma.
Vysmeje ma.
YOU ARE READING
Deep Sadness
ParanormalAk zdieľate také pocity ako trápenie sa, samota, sebapoškodzovanie atď.. Alebo máte pocit, že ste smutný... tak sa určite v tejto tzv. short story nájdete. Ak by ste sa chceli so mnou o svoje pocity podeliť, napíšte komentár, správu hocako ma konta...