Spolu to zvládneme - Zlomené srdcia |Dramione| ✓

Musím ti niečo povedať

Hermiona

Práve som išla na raňajky. U stola sedeli iba Harry a Ginny. Sadla som si k nim. ,,Kde je Ronald? Ten tu býva obvykle prvý." Neodpustila som si poznámku.

,,Ron leží v nemocničnom krídle." Ozvala sa Ginny a ja som sa zasekla v pohybe. Čo to práve povedala?

,,Včera keď som prišiel do izby bol pod vplyvom elixíru lásky. Využil som príležitosť a zobral som ho k Slunghornovi. Ten nám dal potom ako prípitok nejaký jeho alkohol ale Ron sa z toho stihol napiť ešte skôr ako ja alebo Slunghorn. Nakoniec sa zistilo že ho otrávili." Vysvetlil mi Harry a ja som pohľadom musela zablúdiť k slizolinskému stolu. Nebol tam, ale som si istá že keď som odchádzala z jeho izby, že už tam nebol.

,,To mi hovoríte až teraz?!" Zvýšila som hlas. ,,Veď ste mi to mohli povedať oveľa skôr."

,,Nie nemohli, Hermiona." Pridala sa do rozhovoru Ginny. ,,Nevieme heslo od tvojho a malfoyového obrazu. A za druhé sme vám tam nechceli kaziť atmosféru. Ktovie čo ste tam robili. Či ste tam nerobili nejaké chujoviny na náznak odpustenia po tom čo si mám včera povedala." Zamračila som sa na ňu.

,,Malfoy prišiel včera opitý, takže by ste pokazili akurát..." Zarazila som sa. Spánok v jednej posteli? ,,To je jedno."

Do veľkej sieňe vošiel aj Draco. Vyzeral byť rozrušený. Podarilo sa mu otráviť dvoch ľudí. Môže byť rád že prežili. Ale prečo? Prečo to robí? Koho chce zabiť alebo otráviť?

Harry sa postavil a išiel za ním. Chcela som ho zastaviť ale Ginny ma stiahla späť. Zmätená som sa na ňu pozrela. ,,Chcem vedieť viac, Hermiona. Čo sa tu deje o čom ja neviem? Má snáď Harryho teória oprávnenie?"

,,Ginny..."

,,Nechcem počuť nejaké výhovorky, Hermiona." Povzdychla som si a všetko som jej povedala. Samozrejme ale tak aby to počula len ona.

,,Takže bol donútený hovoríš?" Opýtala sa ma Ginny a ja som prikývla.

,,Nezabudni že to nesmie nikto vedieť." Teraz prikývla ona.

,,Premerlina! Musím ísť za Dracom! Veď Harry a tá jeho tvrdohlavosť!" Rozbehla som sa z veľkej siene, ale vôbec som nevedela kam idem.

Počula som nejaké zvuky z opustenej kúpeľne. Išla som tam a naskytol sa mi pohľad na Draca ležiaceho na zemi v kaluži krvi a Harryho ktorý nad ním len tak stál. ,,Čo si to spravil?!" Zakričala som na neho a kľakla som si k Dracovi. Prvé slzy si našli cestu na moju tvár pri pohľade na neho celého od krvi.

Z ničoho nič sa tam objavil Snape. Harry odišiel a zostala som tam len ja, Snape a Draco. ,,Musíte ustúpiť, slečna Grangerová!" Posunula som sa o niečo ďalej.

Snape prišiel k Dracovi a začal mimlaf nejakú formulu. Všetka krv ktorá bola doteraz pri jeho tele sa nejakým spôsobom vrátila späť do jeho tela. Potom sa Snape postavil a aj s Dracom v náručí chcel odísť. ,,Kam ho zoberiete?" Opýtala som sa ho aj keď mi to bolo jasné.

,,Na ošetrovňu." Prikývla som a išla som s ním. Odtiaľ som bola následne ale vyhodená Pomfreyovou a tak som išla za Harrym. Bola som naštvaná.

,,Harry James Potter!" Zakričala som na celú spoločenskú miestnosť. Vyhľadala som ho pohľadom. Už tu bol aj Ron. Sedeli tam všetci traja.

,,Kôli tebe je Draco v nemocnici!" Zakričala som na neho keď som k nim došla.

,,Ja som nevedel čo to kúzlo robí. Bolo tam napísané: pre nepriateľov. Tak som to skúsil. Nevedel som že to bude mať také následky." Vysvetlil a tým ma iba viacej naštval.

,,To je také bezohľadné! Ako môžeš použiť kúzlo ktoré ani nevieš čo spôsobuje?! Aj keď by to bolo na tvojho nepriateľa! Kurva Harry, veď ty si ho skoro zabil! Čo by som si asi bez neho počala?!" Rozplakala som sa a zrútila som sa k Ginny na pohovku.

,,Hermiona...ja som vážne nechcel." Ginny ma hladila na chrbte a Harryho slová som už ani nevnímala.

,,Zbav sa tej satanskej knižky!" Zakričala na neho Ginny. ,,Ja pôjdem s tebou. Niekto si musí overiť že si to vážne urobil." Ginny ma chytila za ruku. ,,On sa z toho dostane, Hermiona. Zažil aj horšie." Vedela som na čo naráža. Utrela som si slzy, prikývla som a odišla som za Dracom na ošetrovňu. Ešte chvíľu som musela čakať vonku, ale potom ma pustili dovnútra s tým že Draco spí.

Vyzeral ako anjel. Bol to diabol s dušou anjela. Sadla som si k nemu na stoličku a chvíľu som ho pozorovala. Potom som sa zapozerala z okna.

,,A zase sa stretávame na ošetrovňi." Prehovoril slabý hlas. Pozrela som sa na Draca. Usmieval sa na mňa. Hneď som ho musela objať. Objatie mi oplatil takže ho aspoň nebolel každý pohyb ako minule.

,,Zase si bol na pokraji smrti! Tak strašne som sa o teba bála! Harryho konanie bolo bezohľadné a neprípustné! Samozrejme som mu hneď musela vynadať..." Nemohla som pokračovať pretože mi do toho skočil.

,,Si môj anjel strážny, Hermiona." Chytil moju tvár do dlaní a mne sa do očí dostali ďalšie slzy. ,,K čomu tie slzy, princezná?" Zasmiala som sa.

,,Je až obdivuhodné ako ma dokážeš dostať do kolien. Či už tým že ma naštveš, ale aj tým čo povieš alebo čo robíš." Usmial sa na mňa a tým mi zase došli slová.

,,Musím ti niečo povedať." Zastrel závesy okolo postele a mne bolo jasné že použil aj tlmiace kúzlo. Začínala som sa báť. ,,Blíži sa vojna, Hermiona. Všetko to odštartuje už...čoskoro." Pozrel sa mi priamo do očí. ,,Chcem aby si vedela, že ak urobím čokoľvek, budem ťa navždy milovať. Chcem, aby si ignorovala každého kto ti povie opak alebo sa ti do hlavy bude snažiť strkať nejaké sračky. My dvaja vieme pravdu. My vieme že moja láska k tebe je priveľká a nikdy, opakujem nikdy v živote neskončí. Si moje svetlo v temnote v ktorej sa ponáram. Iba ak som s tebou nemyslím na to zlé čo sa okolo mňa deje. Vtedy vnímam len máš dvoch. Nikto ani nič není pre mňa dôležitejší. Ty si pre mňa všetko. Si mojim životom, ktorý je hrozný, ale s tebou je zase o niečo svetlejší. Si mojim rozhodnutím, mojou slobodnou voľbou, ktorej sa nevzdám len tak bez boja. Si mojim prekliatim, pretože neviem žiť s tebou, ale ani bez teba. Si láska môjho života. Si moje všetko. Niekto bez koho som neúplný."

Plakala som a on to videl. Nič ale nepovedal a ani nemusel. Povedal toho viac než dosť. Milovala som ho rovnako, ale nevedela som ako mu to povedať pretože on povedal úplne všetko a ak nie ešte viacej. Takže som mala pravdu. Chystá sa niečo veľké. Začiatok vojny v ktorej budeme každý na inej strane a vyhrať môže len jedna.

,,Nikomu never ak ti bude hovoriť opak. Nikdy to nebude pravda. Vždy sa najprv zamysli a pripomeň si moje slová. Až potom tomu buď ver alebo nie. V mojom srdce zostaneš už navždy." Pobozkala som ho a tým som ho prerušila. Už toho povedal viac než dosť a keď je pravda to čo hovorí, a vojna sa blíži, chcem si s ním užiť posledné spoločné chvíle. Ktovie kedy sa zase uvidíme, alebo či sa vôbec uvidíme.

Náš bozk naberal na intenzite, keď sa závesy odostreli a pred nami stála pomfreyová. ,,Slečna Grangerová?" Vymenila som si s Dracom pohľad a potom som sa postavila na zem ako normálny civilizovaný človek.

,,Odíďte prosím a nechcem vás tu skôr ako do zajtra rána vidieť. Pán Malfoy potrebuje odpočinok, nie rozptýlenie." Usmiala som sa na Draca a odišla som odtiaľ. Keď som už zatvárala dvere som ho počula zakričať: ,,milujem ťa!"

Oprela som sa o dvere. ,,Aj ja teba, Draco." Naposledy som sa usmiala a odišla som odtiaľ. Mojej nálady si všimol každý a ja som sa mohla dočkať až pôjdem za ním aj zajtra ráno. To som ešte nevedela že zajtra ráno tu už ani jeden z nás nebude...