☀️My lovely boy☀️ [MINSUNG]

°21°

Hii besties<3
At first táto časť je venovaná mojej love liindulaa
taaak enjoy<33

"ĎAKUJEM" pošepkal som mu a odišli sme do našej lavice.

Dneskajšie vyučovanie prebehlo ku podivu rýchlo. Skoro som tomu ani nevenoval pozornosť.
Rozmýšľal som, čo poviem Hanniemu. Viem, že by som nad tým nemal moc rozmýšľať, ale nechcem nič pokaziť.

Radšej to nechám tak. Čo bude to bude. A možno nebude. Uvidíme. Som predsa šarmantný a voňavý muž. To si musím opakovať. Pousmial som sa, no potom mi došlo čo som práve trepol. No konec so mnou. Buchol som si hlavu o vrch lavice, no to som nemal.
"Do piva" stále ma tá modrina bolí a mal som chuť skočiť z okna. Prestaň už kokos.
Prečo sa vlastne rozprávam sám so sebou? Som divný? Asi hej ale to je jedno.

~~~

"Ideme?" vyskočil som pred Seungmina hneď ako skončila škola. On sa iba usmial a prikývol. Yayy, Jisungie už idem!!

Obaja sme boli šťastní. Síce sme si to navzájom nepovedali, ale cítil som to.

"Dúfam, že nestretneme Yeonjuna" povedal potichšie Seungmin.

"Čo? Kto to je?"

"No vieš, je to chalan, ktorý tiež chodí na tú školu. S Jisungom sa nemajú veľmi v láske. Vlastne..ho už nejakú dobu šikanuje.."

Zastavil som a prekvapene sa pozrel na Seungmina

"Prosím??? Čo robí???" bol som prekvapený pretože mi to ani jeden z nich nikdy nepovedal.
"Máš nejakú fotku alebo niečo?" neodpovedal mi, len niečo začal robiť na telefóne. Po chvíľke mi ukázal fotku.

"Ako sa volá?" spýtal som sa ešte raz pre istotu.
"Choi Yeonjun"

"Bavíte sa o Yeonjunovi?" videl som ako k nám prišiel nejaký chlapec. To je ten z tej fotky? Je roztomilý a jeho úsmev.. milé.

"Ale to nič Innie.. mimochodom je Yeonjun dnes v škole?" spýtal sa ho Seungmin.

"Joo, pýtal ma nech poviem nejakému Hanovi, nech ho pred odchodom počká" znova sa usmial. No ja som stuhol.

Seungmin sa na mňa znepokojene pozrel. No ja som nevedel čo robiť. Urobil som prvú vec čo ma napadla.

~Jisungov pohľad~

Konečne koniec! Ide sa domkov.
Počkať, prečo ide mojim smerom ten Seungminov chlapec?

"Ty si Han Jisung?" milo sa usmial. Vyzerá neškodne.
"Um, áno to som ja"
"Super, mám ti len odkázať, aby si vraj na Yeonjuna pred odchodom počkal na chodbe" znova sa usmial a odišiel.

Ja mám na neho čakať? Prečo? Však si ma konečne už nevšímal. Nebudem čakať. Alebo viete čo? Budem. Celkom ma zaujíma čo so mnou zase chce.

Postavil som sa teda na chodbu, oprel sa o stenu a čakal. Netrvalo dlho a mal som spoločnosť.

"Neverím, môj Hannie na mňa naozaj čaká" prišiel nezvyčajné upravený Yeonjun.
"Neoslovuj ma ako tvoj a čo odo mňa potrebuješ?"

"No, vlastne..som sa ťa chcel opýtať"

Nadzdvihol som obočie a čakal čo to bude.

Netrvalo dlho a začal rozprávať.

"Pozri. Celú tú dobu čo sa poznáme som sa k tebe nechoval veľmi dobre a mrzí ma to. Zo začiatku to bolo naozaj preto, že ťa nemám rád..no postupne to malo iný dôvod..nevedel som ako inak vyjadriť svoje city. No teraz to už viem.
Prestanem s tým a týmto sa blížime k mojej otázke"

Nebudem klamať neviem či som viac prekvapený alebo zmätený. Chce sa ospravedlniť alebo?

Pokračoval.
"Viem, sme ešte mladí, no nie až tak..ale to je jedno. Han Jisung, Hannie alebo ako hociako len chceš" kľakol si.

On si kľakol? Áno, je to pri ospravedlnení slušne ale tu to fakt nemusel..teraz sa cítim zle.

"Hannie, vezmeš si ma?" otvoril krabičku s prsteňom a usmial sa na mňa.

ČO? JAK JAKO VEZMEŠ? ČO SA TO PRÁVE STALO?

"Ja-"

"Ja ťa ľúbim Hannie" dodal a čakal na moju odpoveď.

Stál som tam bez slova. Neveril som tomu čo sa práve stalo.
No to som nevedel, čo sa stane ďalej..

"Choi Yeonjun?"

--------------------------------------------------------------
Máme tu opäť novú časť!
Aký na ňu máte názor?<3