Plačem.
Neviem prestať.
Nemysli na to.
Zase to chceš spraviť?
Musím nič iné nemám.
Mám len ju.
Volajme ju „Saja".
Otvorím zásuvku.
Vyberiem „Saju".
Váham.
Mám to spraviť?
Znova?
Vravela som že už prestanem.
Ale nejde to.
„Saja" je jediná, ktorá ma chápe.
Nikdy sa mi neotočí chrbtom.
Pomaly si ju prikladám na zápästie.
Pritlačím a potiahnem.
Krv tečúca z rezu, ktorý som si práve spravila ma upokojuje.
Usmievam sa.
Nemám z toho dobrý pocit.
Len sa usmievam.
Konečne.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Deep Sadness
МистикаAk zdieľate také pocity ako trápenie sa, samota, sebapoškodzovanie atď.. Alebo máte pocit, že ste smutný... tak sa určite v tejto tzv. short story nájdete. Ak by ste sa chceli so mnou o svoje pocity podeliť, napíšte komentár, správu hocako ma konta...