Darkness

1.

V nemocnici si ma nechali ešte týždeň. Celý čas som rozmýšľala nad tým čo mi povedal Derek. Nechápala som čo konkrétne tým myslel ale najhlavnejšie či to myslí vážne. Za celý ten čas čo som bola v nemocnici mama za mnou nebola ani raz. Určite je niekde zas napitá. Po otcovej smrti to s ňou ide dolu kopcom. Prišla o prácu a jej jediným kamarátom je fľašku rumu. Celé dni presedí v krčme a je jej úplne ukradnuté že má dcéru. Za tie 3 roky som si na to trochu zvykla, v istých prípadoch mi to aj vyhovuje.

,,Slečna Clark, dnes na obed vás prepustíme domov, budúci týždeň sa budete hlásiť na kontrolu U svojej obvodnej doktorky,,

neviem či sa mám tešiť alebo či náhodou nezasimulujem aby si ma tu nechali o niečo dlhšie. Chvíľu som tak nad tým uvažovala a je mi jasné že sa nemôžem schovávať celý život.

****

,,Čo tu robíš? Nevolala som ti,, asi som bola zbytočne vyčítavá na to že som celkom rada že vidím práve jeho.

,,Som policajt Mia, viem všetko čo sa deje, či už sa ti to páči alebo nie,, žmurkol na mňa a otvoril mi dvere spolujazdca. Neveriacky som sa na neho pozerala, o čo sa to pokúša? O.o

,,V žiadnom prípade, pôjdem radšej pešo. Čo ak si nejaký psychopat ktorý ma priviaže k radiátoru a bude ma mučiť niekde v opustenej budove?,,

Nečakala som že vybuchne do smiechu nakoľko ja som to myslela smrteľne vážne.

,,Zabudla si na fakt že JA som ťa našiel na ulici a priviedol do nemocnice, keby mám niečo také v pláne tak mi ver že do tej nemocnice by si sa ani nedostala,, uškrnul sa a bolo mi nadmieru jasné čo mu behá po rozume. Som mnou to aj tak nepohlo. Bola som rozhodnutá nenastúpiť a ísť pešo.

,,Slečna Mia Clark, v mene zákona vás musím dôrazne požiadať aby ste nastúpili do auta,, Na jeho tvári sa už nezračil úsmev ale hnev.

,,Vážený pán Derek Kollins, čo ak odmietnem?,, nahodila som psie oči a zvodný úsmev, dúfala som že to zaberie.

DEREK

Bože ona je taká krásna. Ako je možné že som sa mohol zamilovať do dievčaťa ktoré nepoznám? Ako je možné že by som bol kvôli nej aj schopný vraždiť? Musím ju získať..

,,No slečna v tom prípade budem nútený použiť násilie,, Chcel som to povedať vážne s výhražným podtónom ale očividne mi to nevyšlo.

,, Oooo pán nebezpečný, pozor na neho,, Vybuchla do smiechu. Keď prechádzala okolo mňa šťuchla ma do ramena a sadla si do auta.

MIA

Ako len mňa baví ho provokovať. Stále mal na tvári ten nechápavý výraz a potom čo si sadol do auta som vybuchla do ešte väčšieho smiechu.

,,Čo ti také náramne vtipné?,, Zdvihol obočie a tým to zaklincoval. Pozeral sa na mňa ako na psychopata a to ma rozosmievalo ešte viac,,

,,Ehm naozaj nič, prepáč,, Snažila som sa ten smiech nejako zadusiť ale nemohla som, keď ma to chytí nedá sa prestať nech sa snažím akokoľvek. Prešlo 10 minút a konečne ma to prešlo. Uf dalo to zabrať. Konečne som sa mu mohla pozrieť do očí. On robil presne to isté

,,Máš krásne oči,, Tak toto som vážene nečakala! Len som sklopila zrak a otočila som sa k oknu. Cítila som ako sa mi do tváre hrnie červeň.

,,Za to sa vážne nemusíš hanbiť,, Zamrmlal a naštartoval.

Zvyšok cesty sme sa viezli v tichosti. Po ceste začalo pršať a obloha potemnela. Milujem cestu autom a ešte viac milujem keď prší, a tá vôňa aaah :3

,, ... tu,, zo zamyslenia my vytrhol jeho hlas.

,,čo si hovoril?,, bolo mi to trochu trápne.

,,že už sme tu,, Zjavne mu nevadilo že som ho ignorovala.

,,Oh vďaka, ja už by som mala ísť. Ešte raz ďakujem za odvoz. Ahoj. Alebo skôr dovidenia pán policajt?,, uškrnula som sa na neho. Videla som tie iskry v jeho očiach. Nie to neboli iskry to boli blesky. Doslova ma vraždil pohľadom.

,,Stačí Ahoj,, povedal trochu urazeným hlasom.

,,Nabudúce si to už budem pamätať. Dovidenia pán Kollins! ,, vystúpila som a zavrela za sebou dvere. Čo už provokáciu mám v povahe.

Bola som už takmer pri schodoch keď ma zrazu chytil za ruku.

,,Ešte niečo som zabudol,,

Dúfam že sa vám aj táto časť bude páčiť! Chcem vám poďakovať za podporu :) Je to neuveriteľné koľko ľudí to už čítalo! ste úžasný! :)

PS: čo zabudol sa dozviete v ďalšej časti :)