Bojovný

Epilóg

Ruby

Tak veľa sa stalo. Tak veľmi sme sa všetci zmenili. Tak veľmi veľa času prešlo.

Od narodenia Vivi prešiel takmer rok. A za ten rok som bola neuveriteľne vďačná, pretože som mala pocit, že do seba všetko zapadlo a našlo si svoje miesto. Po veľmi dlhom čase som bola spokojná s tým, akým smerom sa môj život uberá.

Môžem úplne vážne povedať, že som šťastná.

Fitko, ktoré sme otvorili, naozaj napredovalo. Milovala som to miesto a nebola som našťastie jediná. Okrem Alexa a Ryana sa doňho zamilovalo mnoho ľudí a našlo tam druhý domov. Darilo sa nám lepšie než by som kedy čakala. Momentálne sme mali trošku viac práce, pretože Ryan začal profesionálne boxovať a veľa cestoval. Srdce ma z toho bolelo, pretože som s ním prepojená celý život, ale nemohla som mu brániť vo vzlete a nájdení si vlastnej cesty, vlastného šťastia. My budeme už navždy spojení a ani vzdialenosť naše puto nezničí. To nedokáže nikto a nič.

Čo sa týka Alexa, nemôžem byť radšej za to, akého chlapa som si našla... Alebo teda - on si našiel mňa a našťastie pre mňa ma už nepustil. Mali sme samozrejme aj horšie chvíľky, ale vždy sa nám všetko podarilo vyriešiť. Už nikdy som nespomenula to, čo som mu navrhla v deň narodenia Vivi. Uznávam, bolo to šialené, ale ja som to urobiť musela. Nechcela som mu zobrať možnosť byť otcom, pretože viem, že by v tom vynikal. Trochu ma upokojil tým, čo mi vtedy povedal, no stále ma to v kútiku duše trápilo. Môj názor sa však za tú dobu vôbec nezmenil a neviem, či to niekedy príde.

Keď hovorím, že všetko zapadlo na svoje miesto, skutočne to tak myslím. Najväčšie obavy som mala dlhšie z Bruna. Je to jediná Alexova rodina a samozrejme by ma trápilo, ak by ma neznášal. Ale on ma postupom času naozaj akceptoval. Dokonca viac, než by som kedy dúfala. Asi zavážilo aj to, ako ma všetky jeho deti zbožňovali. Vivi, aj keď má len rok, nebola výnimkou.

V sobotu ráno som sa zobudila trošku neskôr, než som mala v pláne. V poslednej dobe spím viac, než kedykoľvek predtým a mám problém vstať z postele. Asi za to môže vyčerpanie z práce. Vo fitku je toho veľa a niekedy mám pocit, že nestíham absolútne nič. Dúfam, že sa to zlepší, keď prijmeme ešte niekoho na pomoc do fitka.

Alex už v posteli nebol. Včera skončil skôr než ja a šiel von s Barrym. Jemu a Tanii sa narodilo dievčatko pár týždňov po Vivi. Ja s Alexom sme sa stali krstnými rodičmi malej Becky. Vidieť moju najlepšiu a neuveriteľne bláznivú kamarátku stať sa mamou priamo pred mojimi očami bolo krásne. Naozaj. Tak rada som sa pozerala na zmenu, ktorou prešla. Hoci by som to predtým nepovedala, tá žena sa mala stať mamou. Bláznivosť jej zostala, ale už sa musela viac krotiť.

Ponaťahovala som sa na posteli a poobzerala sa. Tak veľmi sa mi nechcelo vstať, no nemám na výber. Včera konečne prišiel domov Ryan a dnešok mám vyhradený len a len preňho. Nemôžem sa dočkať, kedy ho poriadne vyobjímam. Uvidím, či ho vôbec niekedy ešte pustím.

Hlasno som si zívla a postavila sa z tej mäkučkej postele, ktorá vyslovene kričala moje meno. Šuchtavým krokom som prešla do kuchyne, kde už sedel Alex. Usmiala som sa naňho a chcela si ísť k nemu po bozk, lenže jeho výraz ma donútil ostať stáť na mieste. Tváril sa až príliš neprítomne a nepokojne. Klepkal prstami o stôl, noha mu nadskakovala a ja som si to nedokázala vysvetliť. Dúfam, že sa nič vážne nestalo. V noci prišiel neskôr ako ja a keď som sa na jeho príchod zobudila, bol v pohode.

,,Si okej, Alex? Netváriš sa tak." ozvala som sa s obavami. Sledoval stenu, no keď som prehovorila, otočil sa na mňa. Zapichol do mňa svoj ľadovo modrý pohľad a ja som znervóznela ešte viac. Toto nevyzerá dobre.