Poznáte tie ozajstné najlepšie kamarátky? Taktiež som si to myslela. Lucka,Katka a Maja. My sme boli to veľké trio. Lucka bola navonok slušné dievča, no keď prišiel čas na zábavu, hneď sa vykašľala na všetky zásady slušného správania. Katka tá bola vzorná žiačka, domov nosila samé jednotky a na zábavách bola taktiež za tú slušnú. A ja? U mňa to bolo rôzne. Sem tam som bola slušná ale niekedy ako odtrhnutá z reťaze. Boli sme už veľké deviatačky. Ja a Katka sme chodili do jednej triedy a Lucka mala triedu oproti našej. Cez hodiny som sedela s Katkou, ale ako správne kamošky sme informovali Lucku o každej novinke alebo o každom trapase, čo sa nám prihodil. Keď zazvonilo na prestávku rýchlo sme utekali na babský pokec. Katka a Lucka bývali v tej istej dedine, takže mali čas pokecať aj cestou do školy aj cestou zo školy. Cez víkendy sme chodievali spolu vonku. Či už na chaty alebo sa len prejsť po dedine. Nám to bolo jedno, hlavne, že sme boli spolu. Bolo nám spolu vynikajúco, lenže raz prišla hádka, ktorá naše trio rozbila. Medzi Katkou a Luckou to škrípalo už od začiatku. Ja som si to vôbec nevšímala, pretože mi s nimi bolo tak dobre, že na takéto veci mi nezostal čas. Jedného dňa prestali návštevy na chodbách, spoločné prechádzky po dedine a všetky naše zážitky ako by sa prepadli pod zem. S Katkou som sa rozprávala celé hodiny, či by sa ich kamarátstvo nedalo nejako napraviť. Povedala rázne nie a na túto tému sme sa viac nebavili. Bola som rada, že Lucka mi nevyčítala keď som bola s Katkou alebo naopak. Keď prišiel koniec školského roka a s ním aj prázdniny, snažila som sa byť aj s Luckou aj s Katkou. Lenže Katka začala mať viacej výhovoriek prečo teraz nemôže ísť somnou von. Začali sme sa od seba odďiaľovať. Za chvíľu sa z nás mali stať stredoškoláčky. Katka, vzora žiačka si vybrala gymnázium. Ja som sa rozhodla vyučiť sa za učiteľku a Lucka si vybrala odbor sociálno-výchovný pracovník na tej istej škole kde aj ja. Po prvých týždňoch na strednej, sa náš kontakt s Katkou prerušil. Keď som jej po mesiaci napísala, že čo sa deje ? Odpísala mi "nič". Keď som ju volala von, povedala mi, že ku nej prišla teraz kamarátka. Bývala ďaleko a nebola s ňou tak často tal som chápala, že chce byť aj s ňou. Povedala mi, že keď odíde ozve sa mi. No čakala som mesiac, dva, tri, a nič sa nedialo. Keď som ju po tých dlhých mesiacoch stretla v autobuse, opýtala som sa jej, že prečo sa tak zrazu namňa vykašľala. Ani som sa jej to nedokázala spýtať sama, musela to zamňa dopovedať Lucka. Moje líca boli zaplavené stekajúcimi slzami. Katka mi na moju otázku odpovedala, že ja som s ňou prerušila kontakt a že môžem si zato sama. Ostala som v nemom úžase keď som to počula. Spýtala som sa jej ešte na milión ďalších otázok, ale neodpovedala mi už ani na jednu. Každá mse si tvrdili to svoje. Ja som si myslela, že ona sa mi neozvala a mala ma na háku a ona presne to isté. Povedala mi, že už somnou nechce byť naďalej v kontakte. Pri mne bola stále moja verná, milá Lucka. Utierala mi slzičky a to nielen v tomto prípade ale stále keď sa niečo udialo. Vedela ma rozosmiať ale aj skrotiť keď bolo treba. Zistila som, že najlepšie kamarátky predsa existujú, len treba natrafiť na tú správnu. A keď už tú správnu nájdete tak si ju vážte a myslite na to, čo všetko pre vás robí. Lucka Ďakujem, že si tu pre mňa :*
