Denník školskej Ja

Streda

Dnes ráno ma čakali raňajky do postele. Mamka mi spravila palacinky. Aj napriek mojim námietkám ma totiž nechali doma. Zo začiatku sa báli no potom som ich presvečila. Pozitývne je to že si môžem všetko dôkladne premyslieť. Čo sa vlastne stalo? Prečo za mno prišiel Sebastián? Či to vlastne bol on?

Nepotrbovala som celý deň vlastne nič. Nechcela som veľmi obťažovať našich aj keď mi párkrát volali či som v pohode. Až na to že som sa strašne nudila som bola celkom v poriadku. Chýba mi tá voľnosť ktorú pociťuujem keď jazdím. Pravdepodobne ma dnes nepustia. Dohodla som sa s nimi že zajtra do školy pôjdem. Píšeme písomku a bolo náročné sa na ňu učiť. Nechcem sa to učiť odznova.

Okolo tretej som šla na chíľlku vonku. Nie na skate ale vonku. Bola som s Ninou a riešili sme rôzne hlúposti ako vždy.....

Stretli sme aj Eriku s Peťom. Držali sa za ruky jak taký.... radšej sa nevyjadrujem.

Potom sme stretli aj Sebastiána s Tomášom.

"Ahoj!" pozdravili sa nám.

"Caw!" hnusne som odvrkla a chcela ísť preč no Nina ma zadržala.

"Ahojte!" pozdravila sa im aj Nina a usmiala sa na mňa zákerným úsmevom.

"Noo, niektorý by si tu čosi mali vyjasniť!" povedala a pozrela sa na mňa.

"Ty o niečom vieš?" spýtala som sa jej.

"Ona možno nie ale ja áno!" povedal Sebastiáan a pozrel sa na mňa.

"FAJN!!" nervózne som vykríkla?! Šla som s ním. Urobili sme niekoľko krokov a za nami sa ozval hlasný smiech. NINA! mala som chuť sa otočiť a odísť. Zadržal ma. Nedovolil mi odísť. NIE!! PREČO MI TO ROBÍ??

"Prečo?" spýtala som sa ho.

"Neviem proste tak."

"Nechaj ma odísť, nechcem sa o tom všetkom baviť. Nemám chuť sa s tebou baviť, nechcem to riešiť!!"

"Ja viem naštval som ťa! Nemal som to považovať za prvý apríl. Prepáč."

"BINGOO! Naštval a poriadne!!"

"Prepáč!"

"Prepáč?! Po tom všetko len prepáč!? Dosť idem!"

"Nie ty tu pekne ostaneš!!"

"Kto ma donúti??!"

"Ja! Vážne ma to mrzí, nerobil som si prdel a vôbec ma to neteší!"

"Vieš komu hovor!"

"Viem! Preto to hovorím tebe!"

" Mne to ale nehovor!"

" Prestaň!"

"Ty prestaň!!"

" Mám ťa rád!"to boli jeho posledné slová. Dal mi malú pusu na líco, naskočil na skate a odišiel.

Stála som tam dosť dlho. Keď som sa konečne spamätala a šla za Ninou. Ani som si neuvedomila aká som bolo červená......

Teraz sedím doma a nudím sa . Stále myslím na to čo sa stalo. PREČO TO MUSí KOMPLIKOVAŤ?????

Chcela by som sa vám ospravedlniť za neaktivitu. Pokusim sa písať čo najviac.