𝖟𝖑𝖔 𝖘 𝖐𝖗𝖎𝖉𝖑𝖆𝖒𝖏

12. Sú svoji.

Ráno Lily vstala a šla dole na raňajky.
Je piatok. Dnes nejde do školy, pretože Paní povedala. Musela sa zachechtať a sama pre seba si povedala:
,,Mne nemá čo tá bosorka rozkazovať." zatriasla hlavou a šla dole.

,,Dobré ráno." prišla dole do kuchyne a pozdravila rodičov a Paní Moisonovú, ktorá u nich teraz pracovala.
,,Dobré." pozdravila sa matka prchlivo a uskrkla si z čaju. Lily mala taký hlad. Posadila sa k stolu a načiahla sa pre buchtu, ktorá bola na stole naukladaná s ostatnými.
Ani sa jej nedotkla a mama ju po ruke fackla.
,,Niečo som ti povedala." Lily sa musela ovládať, aby jej niečo nepovedala. Iba jej opätovala rovnaký pohľad, ako jej ona venovala posledných päť minút.
Usadila sa späť do stoličky a uškrnula sa.
,,Fajn. Ako chceš." zašeptala tak, aby to matka počula. Ona sa zamračila a roztvorila si noviny.
,,Slečna Bennetová, prišiel vám list." prišla k nej Paní Moisonová a list jej tlačila pod nos.
,,Ďakujem." schmatla ho a otvorila.

Drahá Lilith, nemôžem sa dočkať tvojej prítomnosti na zajtrajšom obrade. Určite budeš neskonale krásna, ako vždy. Musím ti niečo dôležité povedať.
Klaus.

Usmiala sa, no nemohla si nevšimnúť matkine oči jastraba.
,,Kto to písal?"
,,Nikto." list preložila na polovicu a samoľúbo sa na ňu usmiala. Zodvihla sa od stola a vyrovnane kráčala späť do svojej komnaty.

Po schodoch vyskákala ako kamzík a zatvorila sa do izby. Musela sa usmiať, či hádam uškrnúť? Nevie.
List si musela znova prečítať. Zavrtela hlavou a ľahla si do posteľe. Stále musela nad tým premýšľať. Stále dookola.

Na ďalší deň ráno bol doma obrovský zhon. Prišli matkine kamarátky a potom Rebekah, aby ju na obrad ako nevestu pripravili. Rebekah jej priniesla krásny perleťový náhrdelník z perličiek. Bol nádherný.
Matkine kamarátky ju dávali dokopy. Jedna jej robila účes, druhá zase make-up, trietia manikúru, ďalšia zase úpravy šiat a závoja. Nikto neobsedel.
Vlasy mala krásne natočené skoro po pás, červený rúž a dlhé mihalnice. Takéto nosili iba modelky. Matka bola prvýkrát na ňu pyšná, videla jej to v očiach. Kamarátky ju zavaľovali komplimentmi aká je krásna, vraj ako naozajstná kráľovná. Rebekah bola nadšená, že je jej kamarátkou a môže sa zapojiť do účasti robiť z nej najkrajšiu nevestu na svete.
Jedna z matkiních kamarátok si ale spomenula, že jej chýba kytica. Nastal rozruch. Bez kytice to nepôjde. Ako pôjde k oltáru?
Otec sa ponúkol, že zájde nejakú kúpiť do mesta. Zrejme tu s dámami nechcel ostať už ani minútu. Matka súhlasila a ženy sa znova dali do vravi. Rozmýšľali, čo Lily asi ešte môže chýbať.
Lily sa postavila a šla hore po schodoch do svojej izby. Musela pri tom zdvíhať šaty zo zeme, aby sa neušpinili. Matka by ju asi zabila a ona by sa asi už naozaj neovládla.

22.9.1920:
Milý denníček, ako určite vieš, dnes sa koná deň v mojom ľudskom živote, ktorý je pre mňa naozaj dôležitý. Budem sa vydávať! Nieje to... Skvostné? Po mužskej spoločnosti túžim od dňa kedy som sa 'narodila'. Bola som pre ňu stvorená. Lenže táto doba bola... Naozaj divná a hrozná. Som zvedavá na Niklausa, ako bude vyzerať. Bol naozaj pohľadný a v obleku bude ešte viac. Matka bude určite rada, že som si vybrala práve jeho. Elijah taktiež nebol zlý, ale nebolo to ono. Moja intuícia v ten deň pracovala na plné obrátky.
No, neviem aké má Niklaus so mnou plány. Nepozná ma, aká som. Som... Preňho zlá. Ale čo už. Nezáleží mi na ňom a nikdy nebude. Taká už predsa som. Nuž, nevadí. Napíšem ti, ako sa bude situácia vyvíjať. Zatiaľ sa idem pripraviť na obrad.

Hneď ako Lily dopísala započula zatvorenie dverí. To musel byť otec.
Postavila sa a šla opatrne dole. Na tých dlhých šatách by sa aj zabila.
Keď zišla dole, uvidela som obrovskú kyticu bielych ruží.
Matka sa tešila a kamarátky ju s údivom obdivovali.
,,Je prekrásna." radovala sa mama.
,,Daj si ju do rúk a ukáž sa." podstrčila jej ju a dlaňami si chytila líca.
,,Prekrásna." povedala mama a kamarátky si začali medzi sebou niečo hovoriť.
,,Už by sme mali ísť! Kočom to bude trvať asi pol hodiny!" vykríkla jedna z kamarátok.
Mama sa pozrela na hodinky a ihneď sa dala do kroku.
,,Šup, šup rýchlo! Inak zmeškám svadbu mojej vlastnej dcéry!" všetci sa rozchichotali a nastupovali do áut pred domom. Autá boli krásne vyzdobené. Na kapotách boli kvety a stuhy.
Nastúpili sme a už sme šli.

V aute ju matka celú cestu držala za ruku. Mačkala jej ju a Lily mala pocit, že jej ju hádam aj rozdrtí.
Dorazili pred kostol a čakala, kým vystúpi otec aby jej otvoril dvere.
Vystúpili a ešte pár minutiek čakali pred kostolom. Všetci už boli vo vnútri. Aj matka šla a aj s kamarátkami. Vonku ostala iba Lily s otcom a čakali na správny čas.
Vošli do chodbičky a čakali kým zazvoní zvon a organista začne hrať.
Keď zvon odzvonil, otec ju chytil za ráme a kráčali spolu k oltáru. Všetci híkali nad tým, aká je Lily krásna. Priam dokonalá nevesta.
Obzerala si ľudí čo sú na Niklausovej strane. Boli tam väčšinou neznámy ľudia z dediny, čo s ním hádam nemali nič spoločné, až v prvých dvoch laviciach sedeli jeho súrodenci.
Pre iných to bolo možno čudné, že tu inú rodinu nemá, ale ja som si to domyslela.
Hlavu konečne otočila dopredu a zazrela Niklausa. Vlasy už nemal tak divne ulízané ale perfektne upravené. Strnisko stále rovnaké, a čierny oblek, ktorý mu sadol ako uliaty. Presne šitý naňho. Usmiala sa naňho a hádam by aj prikopla, keby ju otec nezachytil. Hádam si to nikto nevšimol.

Pristúpila až k samotnému Niklausovi a otočila sa mu čelom. Na perách sa mu pohrával záludný úsmev.
,,Dúfam, že si sa tešila." zašepkal do hlasitej hudby.
,,Áno." odšeptla Lily. Hudba prestala hrať a v kostole nastalo ticho. Ako keby sa zastavil čas. Až dokiaľ kňaz neprehovoril.
,,Drahý svadobčania, rodina a drahý hostia." prehovoril hlasno a pri tom gestikuloval rukami.
,,Všetci sme sa tu zišli kvôli sobášu našich milých svadobčanov." prehlásil.

Ďalších desať minút hovoril samé hlúposti (aspoň podľa Lily). Oboch sa ich pýtal, či na sobášu trvajú, či budú spolu v zdraví aj v chorobe a podobné veci.
Keď už prišlo na finálnu otázku, Lily skoro zabudla, čo má povedať. Prosto  vyhrhla:
,,Áno." všetci začali tlieskať a kňaz nakoniec prehlásil smerom ku Klausovi:
,,Môžte pobozkať nevestu.".