Denník školskej Ja

Štvrtok

Vôbec nemám chuť. Nič sa mi nechce ale zajtra je voľno. Ešte že tak. Dnešok som si užila. S Ninou sme boli vonku. Šli sme na Vratnu, tam sme sa dohodli s chalanmi. Neprišli! Hrizne ma to naštvalo. Chcela som vrieskat a streliť tej osobe, tej osove čo mi ešte včera tvrdila že ma má rada. Nenávidím takéto klamstvá. Vždy to klamstvá boli. Bohužiaľ vždy budú. Mrzí ma to ale fajn. Dnešok bol aj tak TOP. Na Vratnej sme sa vyrozprávali jedna druhej a šli sme preč. Rozhodli sme sa že pôjdeme Sebastiánovi zazvoniť. Pravdaže zvonila som ja.
"Prosím??"ozvalo sa v telefóne a keďže som hlas nevedeka zaradiť tak...
"Dobrý deň, je Sebastián doma??"spýtala som sa nesmelo.
"Hmmmm, ne!"ozvalo sa a vtedy mi to došlo! Tá sviňa veď to je on ale nevnímala som moc a tak zrušil. Sakra!!
Nina mi povedala veď to bol on....
"Hrozný to človek!"
"Zazvoň ešte raz!"
"Nieee!!"
"Fajn!"trucuje.....pf
Už sme sa chystali odísť a zrazu sa otvorili dvere. On!! Tá osoba ktorá pred chvílou zdvihla a ozvala sa vo zvončeku. Okamžite som zčervenela. Nie od hambi ale zlosti. Krv mi vrela v žilách. Bolo to sklamanie, veľké. A ten komentár-_-
"Vieš o tom že my tu máme kameru??"no neeee ja som úplne blba!! Namiesto toho aby som to povedala som sa len škaredo usmiala. Sadla som si na schody, teda na skate čo bol na schodoch. Pravdaže bude provokovať. Kopal mi doňho. Keď som sa chcela postaviť skate vykopol a ja som spadla na riť. Aký je milý že?! O niečo neskôr sa zobral odomkol dvere a odišiel. Začiatku sme boli nahnevané....skôr ja...no potom to bola pecka. Začali sme sa spustat z kopca čo bol vedľa jeho bloku. Je tam totiž dobrý chodník. Žiadne skryté záujmové aktivity.... po chvíli si Nina všimla že čosi vyteká s tašky teda ruksaku. Vyzerali to divne. Obe sme sa začali hlasno smiať. Vybrala som s tašky veci a nechala odkvapkať peňaženku. Potom sme šli na BubleTea. Cestou tam sme stretli moju mamku.
"Beka? Nie je tamto tvoja mamka??"spytala sa Nina.
"Je, Beeeež!"povedala som a rozbehla som sa za strom. Nina sa však spamätala neskoro a aby ju nebolo vidno skočila do trávy plnej pupav. Keď som ju tam videla ležať ....cvrkla som si. Keď bola mamka v dostatočnej vzdialenosti rozvehli sme sa dolu kopcom. Smiali sme sa pravdaže na to čo sme spravili. Chytila son do rúk skate a vykríkla som systém pštros!! Zobrala som do ruky skate dala ho pred seba a zdvihla som jednu nohu. Vyzeralo to tak smiešne. Vraj. Ja som sa teda nevidela ale s jej reakcie som to usúdiť mohla. Začali sme sa opäť rehotat. Kým sme prišli k obchodnému domu, všimli sne si že jevtu akýsi koncert. A ako najvac frajerky sme si kúpili Buble a išli sme sa pozrieť bližšie. Boli to Peter Bič Projekt. Tancovali sme, skákali. Žiadne zábrany....máme na to svoj vek! Domou som prišla podchvíľou. Je 22:39 som unavená idem si s ňou popísať a potom ešte uvidím.